oPeniazoch.sk, lad Foto:SITA
Prvého mája tohto roka skončilo moratórium na nákup poľnohospodárskej pôdy, Vrhne sa špekulatívny kapitál na túto možnosť, aby využil pôdny fond na svoje obohatenie? Šéf agrorezortu si myslí, že nám masívna strata pôdy nehrozí, napriek tomu chce čo najrýchlejšie zmeniť podmienky predaja. Tie nové by mali platiť už od júna tohto roku.
Podľa opozície ide o kontroverzný návrh, ktorý poskytne prednostné právo na odkúpenie pôdy kupcom a podnikateľom vymedzeným v zákone, preto chce zákon napadnúť na Ústavnom súde. Právna norma podľa nich zvýhodňuje veľkopodnikateľov a finančníkov.
V súčasnosti môžu pôdu na Slovensku kupovať aj osoby, ktoré na nej nepodnikajú, čo podľa ministerstva neprispieva k jej ochrane a riadnemu obhospodarovaniu. Dôkazom toho má byť klesajúca výmera pôdy, na ktorú sa čerpajú priame platby z eurofondov.
Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek nepredpokladá, že by pred prijatím návrhu došlo k masívnemu skupovaniu poľnohospodárskej pôdy cudzincami. V rozhovore prezradil aj to, kde nakupuje a prečo pokuty pre predajne potravín nebudú vyššie.
Väčšina poľnohospodárskej pôdy na Slovensku je obhospodarovaná nájomcami, len malá časť samotnými vlastníkmi pozemkov. Prečo tieto pozemky neodkúpili, keď sa obávajú, že ich „vyfúknu“ cudzinci?
Problémy pri nákupe poľnohospodárskej pôdy aj samotnými nájomcami spôsobuje veľká rozdrobenosť vlastníctva poľnohospodárskej pôdy. Zároveň je tu aj najbežnejší problém, a to, že nájomcovia nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby poľnohospodársku pôdu odkúpili a je pre nich ďaleko jednoduchšie si ju len prenajímať.
Je nákup pôdy pre domácich poľnohospodárov ekonomicky likvidačný aj napriek tomu, že v porovnaní so západnou časťou únie sú ceny u nás výrazne nižšie?
Ceny pôdy je treba vidieť v súvislosti s nákladmi domácich poľnohospodárov na produkciu a jej výkupné ceny. Potom nemôžeme byť prekvapení, že ceny pôdy sú u nás nižšie ako v zahraničí.
Vedel by štát nejakým spôsobom aktívnejšie pomôcť v „boji“ proti úplnému výpredaju kvalitnej poľnohospodárskej pôdy do rúk zahraničných investorov? Dá sa hovoriť o úspechu štátneho programu "Moja pôda,“ prostredníctvom ktorého si farmári na nákup pozemkov môžu požičať najviac 390 tis. Eur? Koľko sa z vyčlenených 20 mil. eur minulo?
Z pôvodne vyčlenenej sumy na úverový produkt „Moja pôda“ 20 miliónov eur boli k 15.4.2014 vyčerpané už takmer 3/4-iny, čo zodpovedá pretrvávajúcemu vysokému záujmu o tento produkt. V období od júla 2013 do 15.4.2014, bolo na nákup pôdy schválených 84 úverov v celkovom objeme 14,2 mil. eur. Môj osobný názor je, že ani zďaleka nedochádza k takému katastrofickému scenáru, ako ho možno vidíte. Faktom však je, že je potrebné účinne chrániť predovšetkým primárnu poľnohospodársku pôdu.
Ak doteraz nenašli domáci poľnohospodári peniaze na nákup pôdy, ako im pomôže vládny návrh, v ktorom sa hovorí, že predávaná poľnohospodárska pôda sa musí najskôr ponúknuť záujemcom v dotknutej obci, potom v susedných obciach a až nakoniec ostatným potenciálnym kupcom? Prečo sa takto znevýhodňujú záujemcovia, ktorí by sa do poľnohospodárstva chceli presunúť z inej sféry?
Tu nejde o znevýhodňovanie niektorej skupiny ale o prednostný predaj pôdy osobám, ktoré svojou činnosťou už preukázali, že vedia na poľnohospodárskej pôde hospodáriť, a že o to majú aj naďalej záujem. To však môže preukázať aj osoba z inej sféry. A to vykonávaním poľnohospodárskeho podnikania, napr. nájomca na pôde, alebo výkonom zamestnania v poľnohospodárstve počas najmenej troch rokov. Potom bude plniť podmienku nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskej pôdy.
Koľko percent kvalitnej pôdy (podľa bonifikácie) je už v rukách zahraničných investorov?
Nie je možné uviesť presnú percentuálnu štatistiku, nakoľko nie sú evidované nájomné zmluvy na poľnohospodársku pôdu. Pokiaľ ide o vlastníkov a nie nájomcov, tak ide odhadom asi o 30 000 ha.
Aký je váš názor na medializovaný záujem o kúpu desaťtisíc hektárov slovenskej pôdy záujemcami z Číny?
Na záujemcu o nákup poľnohospodárskej pôdy z Číny sa stále vzťahuje, a aj sa bude vzťahovať, zákaz nadobudnutia vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Na tom sa nič nezmení.
Nie je neskoro na takýto návrh? Čo vlastne dnes rieši, ak zahraničným záujemcom stačilo založiť na Slovensku obchodnú spoločnosť (napr. s.r.o.) aby ju mohli kúpiť už počas moratória?
Na návrh, ktorý pomáha riešiť problém, nie je nikdy neskoro. Nová regulácia, ktorú pripravujeme, rieši komplexné sprísnenie prevádzania vlastníctva poľnohospodárskej pôdy bez ohľadu na to, či ide o cudzinca, alebo nie. Jedným z efektov tohto zákona bude samozrejme aj sťaženie prevodu jej vlastníctva do cudziny, ale pôjde aj o väčšiu transparentnosť procesu ponuky a dopytu po pôde. Jednoducho, už sa nebude môcť utajiť prevod vlastníctva pôdy do cudziny.
Po novom bude musieť mať záujemca o kúpu právoplatný pobyt na území Slovenska minimálne desať rokov, ak ide o firmu, tak musí byť u nás registrovaná minimálne desať rokov Ako tento krok pomôže ochrániť slovenskú pôdu?
Cieľom je, aby išlo o subjekt, ktorý je už dlhodobo etablovaný na území Slovenska a neobjavil sa tu v nedávnej dobe kvôli špekulatívneho nákupu pôdy. Takýto záujemca musí navyše ešte najmenej 3 roky podnikať v oblasti poľnohospodárskej výroby, čo už odôvodňuje predpoklad, že bude na pôde aj naďalej poľnohospodársky podnikať a nenakupuje ju len na špekulatívne účely, hlavne zmeny na iný druh pozemku.
V Maďarsku sa chcú ubrániť špekuláciám s pôdou tým, že v každej obci založia komisiu, ktorá bude mať právo veta. Bez jej súhlasu sa žiadna pôda nepredá. Do komisie volia členov samotní poľnohospodári z konkrétneho regiónu. Na Slovensku sa bude kto zaoberať otázkou špekulatívneho predaja?
Osvedčenia na nákup pôdy bude vydávať okresný úrad, konkrétne odbor pozemkový a lesný, kde sedia odborníci, ktorí posúdia splnenie podmienok ustanovených zákonom. Oni osvedčia, že nadobúdateľ plní podmienky na to, aby sa stal nadobúdateľom vlastníctva pôdy. Ak záujemca o nákup pôdy nebude mať vydané osvedčenie, nebude jeho vlastníctvo zapísané v katastri nehnuteľností.
Jednou z hlavných povinnosti vlastníka alebo nájomcu pôdy je povinnosť, v prípade, že pôda nie je obhospodarovaná, zabezpečiť ničenie buriny a škodcov. Ako sa dá táto vymáhať v prípade vlastníka zo zahraničia, ktorý pôdu kúpi len ako investíciu do budúcnosti a nemá záujem na nej nič pestovať?
Aj na investora sa vzťahujú ustanovenia našich zákonov. Ako vlastníkovi takéhoto pozemku mu možno uložiť pokutu, ktorá by sa potom vymáhala prostredníctvom právnej spolupráce medzi jednotlivými štátmi.
Vy sa už dlhšiu dobu pokúšate vytriediť všetok kúkoľ od pšenice, aspoň čo sa kvality potravín týka. Množiace sa potravinové škandály by nás mali donútiť overovať si čo a od koho kupujeme. Prednedávnom ste opäť prezentovali výsledky kontrol v nákupných reťazcoch. Tvrdíte, že hypermarkety a supermarkety sa ani nesnažia vylepšiť servis a kvalitu potravín. Z vašich vyjadrení je cítiť, že máte tieto reťazce „v zuboch.“ Dokážu pokuty prevychovať nadnárodných obchodníkov?
Prioritou a hlavnou úlohou, ktorú som na začiatku môjho pôsobenia na ministerstve zadefinoval, sú sebestačnosť, bezpečnosť a kvalita potravín. Práve z tohto dôvodu som v prvom rade analyzoval príčiny vysokej poruchovosti pri zabezpečení bezpečnosti a kvality pri predaji potravín. Následne sme spoločne so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR vybudovali nadstavbu k existujúcej úradnej kontrole tak, aby sme reálne obmedzili predaj nekvalitných a nebezpečných potravín, často po dátume spotreby, hraničiace s ohrozením zdravia, pri takých podmienkach predaja, ktoré sú s predajom potravín nezlučiteľné. Tieto opatrenia vyústili aj do posilnenia sankcií za nedodržiavanie elementárnych princípov slušnosti a bezpečnosti pri predaji potravín. Zistenia po necelých dvoch rokoch ukazujú, že výsledky sa zvlášť na úrovni obchodu veľmi nezmenili, napriek vysokým pokutám, ktoré im za opakované porušenia zákona hrozili a stále hrozia. Nedá sa povedať, že mám reťazce v "zuboch." Pokiaľ nebudú jasne viditeľné výsledky, že miera rizika pre spotrebiteľa klesá, tak naďalej budeme aktívne verejnosti komunikovať výsledky úradnej kontroly potravín. Čo sa týka pokút, oni by naozaj mali mať výchovný a nie likvidačný charakter a hrozba ich uloženia by mala napomôcť postupnému zlepšeniu kvality a bezpečnosti potravín pri ich predaji. Zatiaľ sa mi však zdá, že obchodné reťazce naháňajú skôr spôsob, ako zmäkčiť alebo obísť zákon, ako hľadať cesty efektívneho riešenia na vlastnej pôde.
Nemáte v pláne pritvrdiť?
Novela zákona o potravinách, ktorá v oblasti sankcií priniesla mierne zmiernenie najmä pri opakovaných porušeniach tých najvážnejších pochybení, platí zatiaľ jeden mesiac. Predchádzala jej relatívne dlhá a nervózna výmena názorov a pozícií. Aj toto je zo strany ministerstva krok, ktorým chceme ukázať dobrú vôľu voči obchodu a umožniť prijať nápravné opatrenia bez strachu z vysokých pokút pri prvom opakovanom porušení zákona. Samozrejme, situáciu budeme každý mesiac vyhodnocovať a niekedy po polroku uvidíme, ktorým smerom sa pohneme. Viete, v súvislosti s tvrdšími praktikami je možno dobré sa pozrieť na daný problém aj z iného pohľadu, a síce, že miera potravinovej suverenity, resp. sebestačnosti krajiny, nie je otázkou politickej príslušnosti, ale otázkou štátneho záujmu Slovenskej republiky. Ak sa chceme do roku 2020 z dnešnej kritickej úrovne potravinovej sebestačnosti priblížiť k cieľovej hodnote 80%, ktorú si ministerstvo stanovilo ako jeden zo svojich strategických cieľov, bude to náročný proces a bez úzkej koordinácie aktivít jednotlivých subjektov len veľmi ťažko realizovateľný. Všetky naše snahy, či už aj prostredníctvom pravidelných kontrol, sú zamerané na podporu spotreby domácej potravinovej produkcie.
Vy asi nenakupujete v hypermarketoch, kedy ste nakupovali potraviny naposledy a kam vaše kroky smerujú za každodenným nákupom?
Keď nakupujem potraviny, tak uprednostňujem nezávislý obchod s tradičnými slovenskými a regionálnymi potravinami. Rád poznám výrobcu potravín, ktoré si kúpim, zvlášť pri mäsových výrobkoch a pekárenských výrobkoch. Nákup v hypermarkete je pre mňa skôr ojedinelá a príležitostná vec, naposledy som pred pár mesiacmi kúpil čokolády pri príležitosti narodenia mojej vnučky.
Nakupujete tak, že popri tom striehnete na nedostatky a pochybenia obchodníka?
Nie je mojou úlohou robiť prácu inšpektora úradnej kontroly. Pochybenie, ktoré by som reklamoval, by muselo byť zjavné a neprehliadnuteľné. Je však pravda, že si podstatne viac všímam zloženie potravín a ich označenie.
Pre väčšinu Slovákov je pri súčasných mzdách cena potravín prvoradá. Nákup v menších obchodoch s kvalitným tovarom je nastupujúci trend v zahraničí, u nás ho zatiaľ nebadať. Hoci slovenské potraviny obstáli v doterajšej konfrontácii kvality a zdravotnej neškodnosti výborne, stále dávame prednosť lacnejšej alternatíve zo zahraničia a to aj napriek prevaleným škandálom. Do kedy ešte?
Táto otázka je pre našich spotrebiteľov, dokedy budú riskovať nákup lacnejších potravín zo zahraničia pred kvalitnejšími, i keď trochu drahšími potravinami z domácej produkcie. Chápem však, že mnohí ľudia sa rozhodujú najmä podľa svojich finančných možností. Ale mierou drzosti predaja lacných a nekvalitných potravín obchodnými reťazcami je správanie spotrebiteľa. Pokiaľ spotrebiteľ nebude vyžadovať kvalitné potraviny v primeranej cene slovenského pôvodu, tak neexistuje legislatívna cesta, ako prinútiť obchodné reťazce k zmene politiky v oblasti ponuky. Ak sa vyhnem pojmu spotrebiteľský patriotizmus, ktorý slovenskému spotrebiteľovi stále nie je úplne vlastný, tak by mal slovenský spotrebiteľ dbať aspoň o to, aby za svoje peniaze dostal primeranú kvalitu. Naďalej platí, že slovenské potraviny sú vyrábané za prísnych hygienických podmienok a za dôslednej kontroly, čo garantuje jasnú a rýchlu vystopovateľnosť, bezpečnosť a kvalitu.
Dlhodobým cieľom nášho ministerstva je zvýšenie podielu výrobkov slovenského pôvodu na domácom trhu a podporujeme každé aktivity orientované v tomto smere. Preto nás teší spoločný deklarovaný záujem nielen Potravinárskej komory Slovenska, ale aj Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR o postupné zvyšovanie ponuky potravín vyrobených na Slovensku v domácej obchodnej sieti. Budeme pokračovať v tvorbe podmienok pre rast podielu kvalitných potravín slovenskej produkcie na celkovom predaji, a to aj cestou spoluorganizovania rokovaní zástupcov poľnohospodárskych a potravinárskych výrobcov a zástupcov obchodných sietí pôsobiacich na slovenskom trhu s potravinami. Budeme pokračovať v rôznych marketingových aktivitách, vrátane podpory odbytu našich kvalitných potravín v rámci programu Značka kvality SK.
