oPeniazoch.sk, vox Foto: vox;SITA
Čo spôsobilo nerovnováhu v eurozóne? Môžu za to príliš vysoké mzdy, alebo skôr príliš nízke úroky?
Krajinám, ktoré sa počas krízy dostali do problémov ekonómovia odporúčali, že k obnoveniu rovnováhy sa dostanú cestou vnútornej devalvácie. Inými slovami, medzinárodnú konkurencieschopnosť svojich ekonomík mali posilniť tým, že znížia doma mzdy aj ceny. Znie to logicky. Ak by také Španielsko znížilo mzdy aj ceny, konkurencieschopnosť španielskej ekonomiky by sa rýchlo zlepšila a krajinu by to dostalo z krízy. Je tu ale jeden problém. Títo ekonómovia sa pravdepodobne mýlili. Aspoň podľa nedávnej štúdie.
Ekonómovia Svetovej banky Jose Luis Diaz Sanchez a Aristomene Varoudakis, vypočítali, čo spôsobilo nerovnováhu periférnych krajín eurozóny. Jedným z najväčších problémov bol veľký deficit bežného účtu, tieto krajiny míňali nad svoje pomery počas niekoľkých rokov pred krízou. Výdavky sa väčšinou financovali zo zahraničných pôžičiek. Obrázok ukazuje, že kým v periférii sa zostatok na účte dostával čoraz viac do mínusu, v stabilnom jadre eurozóny bilancia vykazovala prebytok.
Vedci vypočítali, čo spôsobilo prevrátenie bežného účtu platobnej bilancie v periférnych krajinách. Prekvapivo za to nemôže zhoršenie konkurencieschopnosti, to znamená, že hlavným dôvodom nebolo uletenie miezd a cien. Môže za to finančná integrácia a do hlbín klesajúce úrokové sadzby. Nízke úrokové sadzby naštartovali spotrebu a získavanie úverov v týchto ekonomikách, čo viedlo narušeniu rovnováhy a následne k finančnému kolapsu príslušných krajín.
Takýto výsledok je istým spôsobom prekvapením. Ak hlavným zdrojom problémov nebol vážny prepad konkurencieschopnosti, teda vysoké mzdy, potom ani riešením nebude ich znižovanie. Autori štúdie dospeli k záveru, že tieto krajiny cez znižovanie platov a cez rôzne škrty síce mohli pomôcť ekonomike z krízy. ale len v dlhodobých vyhliadkach. V krátkodobom horizonte mali na nerovnováhu len obmedzený vplyv.
Pre vyrovnanie bilancie bežného účtu bolo nutné predovšetkým oslabiť domáci dopyt, spotrebu a úverovanie, čo sa v dôsledku prirodzenej odstrašujúcej funkcie krízy čiastočne aj podarilo. V budúcnosti by, podľa ekonómov, pomohli prísnejšie predpisy v týchto krajinách, v prevencii nadmernej spotreby a pôžičiek. Zabrániť tomu, aby nízke úrokové sadzby spôsobili opitosť jednotlivých hospodárskych hráčov.
