oPeniazoch.sk, TASR
Ceny tepla vo Fínsku sú nižšie ako na Slovensku, dokonca najnižšie spomedzi západoeurópskych krajín. Kým u nás je celé teplárenstvo viazané prísnymi regulačnými pravidlami, fínske teplárenské spoločnosti pracujú v prostredí, ktoré takú reguláciu nepozná. Na dnešnej konferencii v Bratislave na tieto rozdiely upozornil generálny riaditeľ spoločnosti Národná energetická Ivan Ďuďák.
„Fínske teplárenské systémy sú efektívnejšie, modernejšie, viac využívajú výhody kombinovanej výroby elektriny a tepla, u nás ju využíva len 12 % spoločností. O málo viac využíva výhody obnoviteľných zdrojov energií, vo Fínsku sa využívajú vo väčšej miere,“ priblížil Ďuďák.
Slovenské teplárenstvo podľa neho stratilo takmer 25 rokov. Ide o dôsledok transformácie, právnej neistoty a obmedzení v oblasti investícií. „Spotreba tepla v dôsledku odpájania, zvyšovania efektívnosti a rozšírenia zatepľovania klesla za posledných 25 rokov až o tretinu,“ vyčíslil Ďuďák. O štvrtinu pritom klesol aj počet zamestnancov v sektore, výrazne zaostávame vo využívaní nových technológií.
„Teplárenské spoločnosti tlačia pred sebou významný investičný deficit, týka sa najmä rozvodov tepla,“ poznamenal Ďuďák. Zároveň upozornil, že pred teplárenstvom stoja výzvy v oblasti rozvoja nových služieb, dodávky chladu, ako aj zvyšovania energetickej efektívnosti. „Pri súčasnom nastavení regulačných pravidiel ich však nie je možné realizovať,“ dodal.
„Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo svojej regulačnej politike presadzuje v prvom rade stabilitu cien, a to na obdobie piatich rokov,“ reagoval na výhrady teplárenských spoločností hovorca úradu Miroslav Lupták. Túto stabilitu je podľa neho potrebné zachovať, nie ju meniť podľa okamžitých želaní teplárov.
Paradoxné podľa ÚRSO je, že predstavitelia teplárenských spoločností, ktorí sa sťažujú na reguláciu zo strany úradu, nepostupujú koncepčne. „Nie je to tak dávno, čo im regulácia vyhovovala a sami sa jej priamo dožadovali. Ak im dnes už prekáža, ako sa budú správať napríklad o dva roky?,“ pýta sa.
Úrad nesúhlasí s tým, že určený spôsob regulácie cien tepla nepovoľuje náklady na nové investície. „Nie je to pravda. Do cien tepla sa tieto investície na zefektívnenie výroby a distribúcie tepla premietajú formou odpisov,“ vysvetľuje Lupták. Teplári by však podľa neho chceli, aby sa im vložené investície do odpisov vrátili rýchlejšie ako je doba odpisu, aby návratnosť investícií bola kratšia. „Toto by však cenu tepla pre konečných spotrebiteľov zvýšilo,“ upozorňuje. ÚRSO tak považuje súčasný model regulácie tepelnej energetiky za optimálne nastavený a v aktuálnom regulačnom období neuvažuje o deregulácii.
