oPeniazoch.sk, Financial Times Foto:TASR;SITA
Môj problém spočíva hlavne v tom, že som nikdy nevedel usporiť veľa hotovosti, namiesto toho rád kupujem obrazy alebo napríklad starožitnosti. Navyše sa takto cítim úplne spokojný. V skutočnosti si dokonca myslím, že som jedným z mála z tých, ktorí sa v mojom veku vážne zaoberajú sporením na dôchodok. Len nesporím v hotovosti a neberiem si veľkú hypotéku.
Čiastočne žijem v Dorsete, teda ďaleko na západe Anglicka. Nikto tam svoj dom nevlastní, všetci si ho prenajímajú. Je to dedina s asi 30 chalupami a farmami a krásnym okolím. Susedia pracujú väčšinou v poľnohospodárstve, je tu stolár, automechanik, niekoľko rodín pracuje v neďalekom meste. My tam žijeme už niekoľko desaťročí a cítime sa tam dobre. Možno je to aj tým, že nikto z nás svoj dom nevlastní, a to je na západe posadnutom cenami domov veľmi osviežujúca výnimka. Aj v Londýne žijem v prenajatom byte. Keď som sa sem presťahoval, podpísal som dlhodobý prenájom, ktorý mi umožňoval urobiť určité zmeny, ktoré som žiadal.
Ľudia sa ma často pýtajú, prečo nevlastným svoj dom. Žijeme vo svete, kde sa zdá, že v oživenie ekonomiky môžeme dúfať len na základe ďalšieho boomu na trhu s nehnuteľnosťami. Ten by mal okrem iného za následok udusenie života na mnohých miestach a zároveň udusenie výhľadu mladých ľudí.
Veľa z mojich priateľov má dnes veľké dlhy, ktoré si vzali preto, aby si postavili domy v podivných lokalitách. Tie sú na míle vzdialené všetkému, čo je pre žitie atraktívne. Všetci dúfajú, že zlí susedia, služby a doprava sú len prechodným javom. Dúfajú, že ich dom má cenu 1,6 milióna libier len preto, že sa niekde v susedstve za túto cenu predal nejaký iný dom. Kupujú si tak drahé vybavenie a z ich domov srší nasledujúce odkaz: "My sme tu prví a dúfame, že raz sa to tu všetko zlepší." Keď ale niekedy tieto štvrte navštívim, je to tam rovnaké ako pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi.
Prenájom môže prinášať slobodu aj peniaze súčasne. Nie som otrokom dlhu a žijem si na dvoch krásnych miestach, ktoré by som si kúpiť nikdy nemohol. Každé je presne také, aké som si želal. Do práce to mám päť minút chôdzou, nie hodinu vlakom. Často sa ma pýtajú, čo bude, až zostarnem. Až budem veľmi starý, určite chcem žiť v prenájme, kde sa nebudem musieť starať o údržbu domu. Chcel by som veľmi malý byt v centre, aby som mohol svoje vnúčatá brať na zaujímavé miesta. Keď sa niečo rozbije, moja starosť to nebude. Rád sa ale starám aj o prenajaté domy a priatelia mi hovoria, že som blázon, keď do nich pchám vlastné peniaze. Ja sa pozerám na ich nezmyselne predražené kuchyne a ďalšie vybavenie, ktoré sú financované dlhom, a nebude trvať dlho, a budú predané niekomu inému. A hovorím si, kto je blázon a kto si žije spokojným životom ?
Autorom je architekt Ben Pentreath
