Nemeckú energizačnú sieť preverí orkán Xaver

Prevádzkovatelia nemeckej elektrizačnej siete sa pripravujú na ťažkú dvojdňovú skúšku, ktorej ich oddnes podrobí orkán Xaver.
Internetová stránka mesačníka manager magazin informuje, že Tannet, jeden z prevádzkovateľov nemeckej elektrizačnej siete, mobilizuje dodatočný personál, aby zabránil blackoutu, rozsiahlemu prerušeniu dodávky elektrickej energie nielen v regiónoch bičovaných silným vetrom, snehom či dažďom, ale aj v ďalších častiach Nemecka.
Najsilnejšie nárazy vetra majú v nasledujúcich 48 hodinách dosiahnuť na severe a severozápade krajiny 12. a vo vnútrozemí 11. stupeň orkánovej škály. Tým sa Xaver vyrovná orkánu Kyrill, ktorý 18. a 19. januára 2007 lámal stromy, trhal elektrické drôty a mnohé oceľové elektrické stožiare sklonil až k zemi. Nemecká televízna stanica ARD vo svojom spravodajstve dnes uviedla, že Xaver bude dokonca orkánom, aké Nemecko nezažilo už desaťročia.
Silné narušenie elektrizačnej siete nie je jediným ohrozením dodávky elektrickej energie v Nemecku. Jej skolabovanie môže spôsobiť aj vysoký výkon veterných parkov v príbrežných oblastiach Severného mora. Počas mimoriadne silného prúdenia vzduchu veterné turbíny produkujú trikrát až štyrikrát viac energie než počas pokojných dní. Energia z obnoviteľných zdrojov prúdi do elektrickej siete, ktorá býva dostatočne zásobená výkonom klasických elektrární.
Počas orkánu Kyrill zahynulo v západnej Európe 49 ľudí, z nich prišlo o život 10 v Nemecku. Na jeho území napáchal živel škody za 2,5 miliardy eur.
Kým orkán Kyrill vznikol nad Newfoundlandom 15. januára 2007 a cez Atlantik sa presunul za tri dni nad západnú Európu, súčasný Xaver sa zrodil v Arktíde a cez Severné more a Škandináviu smeruje na juh, Jeho údery však pocítia aj v Británii, Holandsku, Belgicku a samozrejme v Írsku.
O orkáne sa podľa meteorológov hovorí vtedy, ak nárazy vetra prekročia rýchlosť 118,5 kilometra za hodinu. Orkány vznikajú v dôsledku veľkých teplotných rozdielov na planéte. Nad Európou sa môžu prejaviť len na jeseň a v zime, lebo v oboch ročných obdobiach dochádza na severnej pologuli k najväčším tepelným výkyvom.

Súvisiace články

Aktuálne správy