oPeniazoch.sk, finanční noviny Foto:TASR;SITA
Zamestnanci pracujúci za mzdu nižšiu než sú dve tretiny mediánu mzdy, majú nízku mzdu - tento záver vyplynul zo štúdie WSI inštitútu. Najmenej občanov pracuje za nízku mzdu v krajinách Škandinávie, najviac v pobaltských krajinách.
Medián mzdy je pri porovnaní miezd výstižnejší ako priemerná mzda, pretože priemerná mzda je nadhodnotená príjmami najlepšie ohodnotených zamestnancov. Priemerná mzda sa vo všetkých členských krajinách Európskej únie čoraz viac vzďaľuje predstave bežného zamestnanca. Mzdy najlepšie platených zamestnancov stúpajú najviac. Medián mzdy je mzda zamestnanca nachádzajúceho sa so svojou mzdou pri zoradení všetkých miezd od najvyššej po najnižšiu presne uprostred. Preto býva medián mzdy niekedy nazývaný "skutočnou priemernou mzdou".Podľa Eurostatu sa medián hodinovej mzdy pohybuje na úrovní 3,9 eura. Pre porovnanie u Švédov predstavuje mzdu 14,9 eura a u Dánov 25 eur za hodinu.
Podľa definície Wirtschafts-und Sozialwissenschaftlichen Institut (WSI) sa za nízku mzdu považuje mzda, ktorá nedosahuje 60 % mediánu mzdy. Každý šiesty zamestnanec v Európskej únii je teda zle platený, lebo jeho mzda nedosahuje 60 % mediánu mzdy. V celej Európskej únii má 17 % zamestnancov mzdu nižšiu ako dve tretiny mediánu mzdy.
Iste nie je bez zaujímavosti, že najmenej zamestnancov s nízkou mzdou je vo Švédsku (2,5 %), Fínsku (5,9 %) či Dánsku (7,7 %), teda krajinách, kde nie je zavedená minimálna mzda. Kolektívne vyjednávanie má v severských krajinách veľkú tradíciu, preto majú aj zamestnanci vykonávajúci pomocné práce pomerne vysokú mzdu, vyššiu než by im garantovala minimálna mzda stanovená zákonom. Napríklad vo Švédsku je cca 70 % zamestnancov členom odborov a takmer v 90 % sú vo firmách uzatvárané kolektívne zmluvy. Obdobná situácia je aj vo Fínsku alebo Dánsku.
V Škandinávii sú nízke mzdové rozdiely. Rovnako ako je pomerne málo zamestnancov pracujúcich za nízku mzdu, má aj menej zamestnancov ako v ostatných členských krajinách EÚ nadštandardné mzdy. Sociálny štát má vo Švédsku dlhoročnú tradíciu.
V niektorých západoeurópskych krajinách ako napr. Luxembursku, Francúzsku, Belgicku alebo Holandsku je minimálna mzda pomerne vysoká a dosahuje viac ako 40 % priemernej mzdy. Správne nastavenie minimálnej mzdy tak pomáha zvyšovať aj atraktivitu pomocných prác a pomáha znižovať mzdové rozdiely v krajine.
Naproti tomu v Rumunsku je minimálna mzda pomerne nízka a v roku 2012 nedosahovala ani 32 % minimálnej mzdy. Zo západoeurópskych krajín je najviac zamestnancov zle platených v Nemecku (22,2 %). Nemecko patrí medzi tie členské krajiny EÚ, kde nie je minimálna mzda stanovená zákonom. Kolektívne vyjednávanie má silný vplyv na výšku nízkych miezd. Napríklad v Nemecku je v spoločnostiach, kde sa nevedie kolektívne vyjednávanie dokonca 31 % zamestnancov s mesačnou mzdou pod úrovňou dvoch tretín mediánu mzdy, naproti tomu v spoločnostiach, kde sa vedie kolektívne vyjednávanie je len 12 % zamestnancov "zle" platených.
Podľa prepočtov európskeho štatistického úradu Eurostat bola pre Slovensko vyčíslená hranica chudoby na úrovni čistého mesačného príjmu vo výške 315 eur. Ani túto hranicu v SR však nedosahuje približne 120.000 zamestnancov.
| krajina | % | |
| 1 | Lotyšsko | 27,8 |
| 2 | Litva | 27,2 |
| 3 | Rumunsko | 25,6 |
| 4 | Poľsko | 24,2 |
| 5 | Estónsko | 23,8 |
| 6 | Cyprus | 22,7 |
| 7 | Nemecko | 22,2 |
| 8 | Veľká Británia | 22,1 |
| 9 | Bulharsko | 22 |
| 10 | Írsko | 20,7 |
| 11 | Maďarsko | 19,8 |
| 12 | Slovensko | 19 |
| 13 | Malta | 18,3 |
| 14 | Česká rep. | 18,2 |
| 15 | Holandsko | 18,1 |
| 16 | Slovinsko | 17,1 |
| 17 | Portugalsko | 16,1 |
| 18 | Rakúsko | 15 |
| 19 | Španielsko | 14,7 |
| 20 | Luxembursko | 13,1 |
| 21 | Taliansko | 12,4 |
| 22 | Dánsko | 7,7 |
| 23 | Belgicko | 6,4 |
| 24 | Francúzsko | 6,1 |
| 25 | Fínsko | 5,9 |
| 26 | Švédsko | 2,5 |
| Zdroj: Böckler Impuls 10/2013 | ||
