V priemysle nemá kto robiť: Ministerstvo navrhuje udeliť stovky pracovných víz zamestnancom z Balkánu a postsovietskych krajín

, Redakcia

Dlhodobo voľné pozície v slovenskom priemysle by mohli už v budúcom roku zapĺňať ďalší pracovníci z Balkánu či postsovietskych krajín. Ministerstvo práce im totiž navrhuje udeliť 2000 ročných pracovných víz. Dôvodom je dlhodobý nedostatok pracovníkov na určitých pozíciách.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje možnosť udeliť 2000 ročných pracovných víz zamestnancom z tretích krajín. Tí by mali zaplniť dlhodobo neobsadené pozície v slovenskom priemysle. Ide o montážnych pracovníkov v strojárskej výrobe, operátorov elektronických zariadení a vysokozdvižných vozíkov, zváračov a obrábačov kovov a stavebných a prevádzkových elektrikárov.

„Počet navrhovaných víz na jeden kalendárny rok je odvodený od predpokladanej potreby trhu práce v oblasti priemyslu na jeden kalendárny rok s prihliadnutím na elimináciu tlaku na mzdy na trhu práce,“ píše sa v predloženom materiáli. Ten ešte bude musieť prejsť schvaľovaním vládneho kabinetu.

Nariadením, ktorého navrhovaná účinnosť je od 1. januára 2024, pritom ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny navrhuje umožniť udelenie pracovných víz štátnym príslušníkom z Arménska, Azerbajdžanu, Bosny a Herzegoviny, Čiernej Hory, Gruzínska, Kazachstanu, Kirgizska, Moldavska, Severného Macedónska, Srbska, Tadžikistanu, Turkménska, Ukrajiny alebo Uzbekistanu.

Výber zamestnaní a určenie počtu udelených národných víz vychádza podľa návrhu nariadenia z údajov o voľných pracovných miestach. „Vzhľadom na dlhodobo vysoký počet voľných pracovných pozícií v pomere k počtu pracujúcich v dotknutých triedach a k dôležitosti výroby pre ekonomiku ako celok, tieto profesie sú vhodnými na realizáciu čiastočného otvorenia trhu práce,“ uvádza sa v predloženom materiáli, ktorý sa aktuálne nachádza v pripomienkovom konaní.

Vyššia sociálna ochrana

Podľa návrhu sa pritom týmto krokom taktiež posilní ochrana pracovnej sily zo zahraničia jej umiestnením u etablovaného zamestnávateľa s minimalizáciou rizika možného porušenia sociálnej ochrany zamestnanca. „Záujem Slovenskej republiky na udelení národného víza je teda vyslovený len vo vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý je usadený na území Slovenskej republiky najmenej štyri roky a nemal uloženú pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred predložením zoznamu štátnych príslušníkov tretej krajiny,“ píše sa v návrhu.

Podľa zákona o pobyte cudzincov sa národné vízum udeľuje na pobyt dlhší ako tri mesiace, najviac na jeden rok. Návrh preto taktiež počíta s dĺžkou platnosti udeleného národného víza na obdobie najviac jedného roka. Štátny príslušník tretej krajiny bude mať možnosť pokračovať vo výkone zamestnania aj po uplynutí platnosti národného víza, a to na základe štandardných schém pobytových dokladov, ako je napríklad prechodný pobyt na účel zamestnania, o ktoré bude môcť požiadať počas platnosti udeleného národného víza.

Národné vízum pritom nebude možné udeliť opätovne na ten istý účel a štátny príslušník tretej krajiny nebude môcť byť v pracovnom pomere alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu u iného zamestnávateľa alebo v inom zamestnaní. „V prípade zmeny zamestnávateľa, pracovnej pozície alebo zamestnaní sa u ďalšieho zamestnávateľa má štátny príslušník tretej krajiny možnosť využiť štandardný postup udeľovania prechodného pobytu na účel zamestnania,“ uvádza sa v materiáli.

Viac o téme: Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR MPSVR , pracovné miesta , pracovné víza , sociálna ochrana , vláda , zamestnanie , zamestnávateľ , zamestnávatelia

Súvisiace články

Aktuálne správy