oPeniazoch.sk, Redakcia
Kým v roku 2021 sa o vstup do Spojených štátov pokúsilo necelých 40 tisíc Kubáncov, vlani to už bolo viac ako 220 tisíc. Nečudo, krajina totiž prechádza najhoršou sociálno-ekonomickou krízou od pádu Sovietskeho zväzu.
Kubánci sú totiž odsúdení prežiť si opäť to, čoho boli svedkami v deväťdesiatych rokoch po kolapse železnej opony. Akútny nedostatok potravín a liekov, či pravidelné výpadky elektriny, sú v ostrovnej krajine, ktorú od roku 1962 sužuje americké obchodné embargo a od roku 1959 prísne štátom riadená ekonomika, opäť každodennou realitou.
Zaujímaš sa o ekonomiku? Vieš písať? Hľadáme práve teba.
Portál oPeniazoch.sk hľadá posily do svojho tímu. V prípade záujmu podrobnosti nájdeš na tejto webovej stránke.
Ako na webe The Conversation konštatujú špecialisti na Latinskú Ameriku Christopher Hull z univerzity v Chesteri a James Clifford Kend z Royal Holloway University of London, v predchádzajúcich rokoch sa Kubáncom darilo tieto problémy aspoň čiastočne kompenzovať. A to najmä prísunom príjmov v tvrdej mene z medzinárodného cestovného ruchu, či od štátnych príslušníkov pracujúcich v zahraničí.
Tento krehký koncept sa však začal rozpadávať príchodom pandémie covid-19, kedy počet zahraničných turistov na Kube rapídne klesol až o 75 %. Navyše, zle načasovaná menová reforma, ktorá zjednotila pôvodné dve kubánske meny, spôsobila začiatkom roka 2021 inflačný šok. Výsledkom bol okrem iného nedostatok potravín a boom čierneho trhu.
Krátke obdobie rozkvetu
Pritom ešte v roku 2016 Kubáncom svitlo svetielko nádeje, že sa ich ekonomika posunie po rokoch stagnácie vpred. Ostrovnú ekonomiku totiž v rámci opatrného uvoľňovania napätých vzťahov navštívil americký prezident Barack Obama. Mimochodom, prvý prezident USA na kubánskej pôde od roku 1928. Pamätníci si môžu spomenúť aj na zdarma prístupný koncert Rolling Stones v centre Havany.
Nasledovalo obdobie rozkvetu kubánskeho turizmu, krajina vítala plné výletné lode aj lietadlá návštevníkov. V krajine sa objavili aj svetoví prominenti, ako speváci Rihanna, Beyoncé či Jay-Z. Na tejto vlne rozkvitalo aj súkromné podnikanie, v kubánskych podmienkach reprezentované najmä prenájmom ubytovania a prevádzkovaním reštaurácií.
Krátka epizóda „roztápania“ vzťahov medzi Kubou a Spojenými štátmi však veľmi skoro skončila. V období smrti dlhoročného vodcu krajiny Fidela Castra v novembri 2016 bol totiž za amerického prezidenta zvolený Donald Trump známy svojou agendou voči prisťahovalcom. A ten obnovil dovtedajšie cestovné aj obchodné barikády.
Vo vzťahoch dlhoročných rivalov potom nasledovali rôzne spravodajské epizódy. Vrátane známeho „havanského syndrómu“, teda záhadných zdravotných problémov amerických diplomatov v Havane. Výsledkom bolo, že Trumpova administratíva tesne pred svojim koncom v roku 2020 zaradila Kubu naspäť na zoznam štátnych sponzorov terorizmu.
Aktuálny prezident Biden sa opäť pomaly snaží vzťahy vylepšiť. V januári 2023 USA otvorili opäť v Havane svoje veľvyslanectvo, umožnili podávať žiadosti o víza. Niektorým Kubáncom dokonca ponúkli oficiálnu cestu k emigrácii.
Faktor internet
Veľkým faktorom v aktuálnom politickom a ekonomickom dianí na Kube je aj internet. To, čo znie pre rozvinutý svet ako samozrejmosť, totiž Kubánci dlho nemali prístupné. Zmena prišla v roku 2018 a aktuálne má prístup k mobilnému internetu napriek vládnym obmedzeniam a zlej infraštruktúre takmer 70 % Kubáncov.
Práve prístup k internetu bol pritom zdrojom k protestom na Kube v roku 2021, kedy sa v miestnych obyvateľoch miešala nespokojnosť s opatreniami proti covidu a frustrácia z nedostatku všetkého. Protesty však boli vládou potlačené, mnoho Kubáncov zadržaných. Úpadok Kubáncov však pokračuje a na hranice naráža aj ich obdivuhodná schopnosť prispôsobiť sa akejkoľvek situácii.
Výsledkom tak v minulom roku bolo, že jedenásťmiliónovú krajinu šesť dekád zužovanú obchodnými blokádami, rigidným socialistickým modelom a prepadajúcou sa životnou úrovňou, opustilo za jeden rok 2 % celkovej populácie.
