oPeniazoch.sk, Redakcia
Bratislavská rafinérska spoločnosť Slovnaft vykázala za minulý rok rekordný zisk a hravo prekonala všetky firmy, ktoré doposiaľ výsledky za vlaňajšok zverejnili. A to aj napriek tomu, že do rozpočtu len zo svojich ziskov odvedie enormných vyše 600 miliónov eur. Pre ilustráciu, to sú takmer 4 percentá všetkých daňových príjmov naplánovaných v štátnom rozpočte na tento rok.
Ruská invázia na Ukrajinu výrazne zamiešala kartami v naftárskom biznise. Uletené trhové ceny energií pritom nahrali niektorým segmentom energetického trhu, bezpochyby aj rafinérskym spoločnostiam. Na tejto vlne sa zviezol aj bratislavský Slovnaft, ktorý navyše vlani stále spracúval o čosi lacnejšiu ruskú ropu a naďalej aj exportoval produkty z nej.
Výsledkom bol enormný nárast zisku spoločnosti. Prevádzkový zisk, teda profit pred započítaním finančných operácií či daní, dokonca prekonal miliardu eur. Faktom však je, že väčšina z tohto zisku smeruje do štátnej kasy, najmä formou solidárneho príspevku, ktorého legitimitu a zákonnosť Slovnaft aj jeho materský MOL spochybňujú.
Tržby stúpli o polovicu, zisk o dve tretiny
Ako teda hospodáril vlani Slovnaft? Celkové tržby bratislavskej rafinérie v minulom roku prevýšili 6 miliárd eur a medziročne stúpli o zhruba polovicu. Prevádzkové náklady však rástli výrazne pomalšie, medziročne zhruba o tretinu. Prevádzkový zisk Slovnaftu tak dosiahol enormných 1,045 miliardy eur. Po odrátaní straty z finančných operácií zisk pred zdanením predstavoval 1,04 miliardy eur.
Aj vďaka schváleniu solidárneho príspevku však viac ako polovica tohto zisku smeruje do štátnej pokladnice. Celkový vplyv solidárneho príspevku spoločnosť vo svojej účtovnej závierke vyčíslila na bezmála 520 miliónov eur. Ďalších vyše 108 miliónov eur predstavuje splatná daň z príjmov. Po úprave o odloženú daň z príjmov tak Slovnaft z vlaňajšieho zisku do štátnej kasy odvedie viac ako 625 miliónov eur. Pre porovnanie, druhú najvyššiu splatnú daň za minulý rok eviduje prepravca plynu eustream v sume 111 miliónov eur.
Čo je solidárny príspevok?
Rada Európskej únie prijala 6. októbra 2022 nariadenie o „mimoriadnom zásahu na riešenie vysokých cien energií“. Jedným z opatrení nariadenia je dočasný solidárny príspevok. Solidárny príspevok sa vzťahuje na spoločnosti a stále prevádzkarne EÚ s určitými činnosťami v sektore ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérie.
Základom solidárneho príspevku sú zdaniteľné zisky realizované v roku 2022 a/alebo 2023, ktoré sú nad 20-percentným nárastom priemerných zdaniteľných ziskov realizovaných v štyroch predchádzajúcich kalendárnych rokoch. Platná sadzba je minimálne 33 %. Slovenská republika uzákonila miestnu reguláciu na rok 2022 s platnou sadzbou 55 %. Pre rok 2023 ju zvýšila na 70 %.
Čistý zisk Slovnaftu za minulý rok tak dosiahol bezmála 416 miliónov eur, čo bol stále medziročný nárast o takmer dve tretiny. A zároveň to bolo zďaleka najviac z firiem na Slovensku, ktoré doposiaľ zverejnili výsledky za minulý rok. Pre porovnanie druhý najvyšší zisk doteraz vykázali košické oceliarne U.S. Steel v sume takmer 333 miliónov eur.
Príjmy z predaja palív stúpli o vyše 70 percent
Podstatná časť navýšenia vlaňajších výnosov Slovnaftu pritom pochádza z jeho kľúčového biznisu, teda z motorových palív. Ich predaj sa v peňažnom vyjadrení medziročne zvýšil o takmer 73 percent na 4,54 miliardy eur. Rástli však aj tržby spoločnosti z ostatných rafinérskych výrobkov, plastov, chemikálií či z tovaru na predajniach.
Zároveň pritom stále platí, že väčšinu svojich tržieb Slovnaft generuje na zahraničnom trhu, teda exportom svojej výroby. Predaj jeho produktov na Slovensku vlani dosiahol 2,65 miliardy eur, čo predstavovalo zhruba 43 percent celkových tržieb. Rovnako tak ale platí, že práve pri predaji na domácom trhu vykázala bratislavská rafinéria vlani jednoznačne najväčší medziročný nárast, až o vyše 120 percent.
Zvyšná produkcia Slovnaftu smerovala aj vlani najmä na tradičné trhy do Maďarska s predajmi v objeme vyše 916 miliónov eur, Česka s takmer 878 miliónmi eur, Poľska s predajmi v objeme takmer 490 miliónov eur a Rakúska s vyše 422 miliónmi eur. Svoju produkciu však Slovnaft vyvážal tiež do Nemecka, Srbska, Talianska, Chorvátska a ďalších krajín.
Rozhodovali externé vplyvy
Samotná spoločnosť pritom o vlaňajšku hovorí ako o unikátnom roku, ktorý sa už nebude opakovať. „Celkovo zisk európskych rafinérií v roku 2022 výrazne vzrástol najmä vďaka prudkému nárastu rozdielu cien surovín a vyrábaných palív,“ uviedol pre web oPeniazoch.sk na margo zverejnených výsledkov hovorca Slovnaftu Anton Molnár.
Tento rozdiel však podľa neho rástol už aj pred začatím vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, najmä zásluhou silného nahromadeného dopytu v doprave, prechodu z plynu na ropu, celosvetovo nízkych zásob a utlmených výrobných kapacít rafinérií. „Strach zo straty dodávok z Ruska napätie na trhoch ešte viac vystupňoval. Na druhej strane, petrochemická výroba sa v roku 2022 potýkala skôr so znižovaním ziskov,“ dodal.
Bude chýbať na potrebné investície?
Samotný solidárny príspevok, ktorý štát pre tento rok dokonca ešte zvýšil z vlaňajších 55 % definovaných nadpríjmov až na 70 %, Slovnaft aj jeho materská spoločnosť MOL považujú za neprimeraný a nezákonný. Upozorňujú najmä na skutočnosť, že schválené zdanenie výrazne prevýšilo odporúčania Európskej únie a žiadna z okolitých krajín k takému radikálnemu kroku nepristúpila. „Akcionár nás informoval, že robí všetky právne kroky, aby túto nespravodlivosť napravil,“ uviedol Molnár.
Rafinériu pritom podľa hovorcu takto štát obral o stovky miliónov na potrebné investície. „Na technologickú úpravu potrebujeme 200 miliónov investovať najbližšie 3 roky. Celkovo rátame, alebo sme rátali, s investíciami na roky 2023, 2024 a 2025 v hodnote 700 miliónov eur a v tom nie sú ešte kľúčové dekarbonizačné projekty v súvislosti s Green Dealom a Fit for 55,“ tvrdí.
Koniec výnimiek zo sankcií
Ako bude hospodárenie bratislavskej rafinérie vyzerať v tomto roku, je zatiaľ otázne. Faktom však podľa Molnára je, že tento rok bude od vlaňajška iný. „Platia totiž sankcie na vývoz produktov z ruskej ropy a Slovnaft v Bratislave ako jediná exportne orientovaná rafinéria v regióne strednej Európy musí spracovávať viac alternatívne ropy. Kúpa ako aj preprava alternatívnej ropy cez ropovod Adria je drahšia, a preto aj náklady na výrobu ropných produktov sú vyššie,“ dodal hovorca Slovnaftu.
Sankcie na ruskú ropu
V júni 2022 Rada Európskej únie prijala šiesty balík sankcií, ktorý okrem iného zakazuje nákup, dovoz alebo prepravu námornej ropy a určitých ropných produktov z Ruska do EÚ. Obmedzenia platia od 5. decembra 2022 pre ropu a od 5. februára 2023 pre ostatné rafinované ropné produkty. Dočasná výnimka sa uplatňuje na dovoz ropy potrubím do tých členských štátov EÚ, ktoré vzhľadom na svoju geografickú polohu trpia špecifickou závislosťou od ruských dodávok a nemajú žiadne realizovateľné alternatívne možnosti.
Od februára tohto roka totiž začali platiť ďalšie sankcie aj na export a produkty z ruskej ropy môže Slovnaft vyvážať už len do Česka a na Ukrajinu. Navyše výnimka pre Česko končí 5. decembra tohto roka.
