oPeniazoch.sk, Redakcia
Elektrina a plyn pre domácnosti v minulom roku výrazne zdražovali. Vývoj ich cien v jednotlivých krajinách však bol značne rozdielny. Ako vyplýva z údajov, ktoré zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat, Slovensko z tohto porovnania vyšlo pozitívne a slovenské domácnosti tak museli na drahšie energie priplácať menej, ako v iných krajinách.
Ceny elektriny pre domácnosti v minulom roku v priemere v Európskej únii vzrástli o vyše 20 %. Vyplýva to z údajov zverejnených Eurostatom, ktorý porovnával ceny v druhom polroku 2022 s rovnakým obdobím roka 2021. Na Slovensku ceny elektriny pre domácnosti medziročne stúpli o 16 %, teda miernejšie, ako bol priemerný rast v únii.
Pozitívnejší vývoj cien elektriny zaznamenalo po prepočte na eurá 13 krajín únie, na Malte a v Holandsku dokonca elektrina medziročne zlacnela. Rovnako 13 krajín zaznamenalo väčšie zdražovanie elektriny pre domácnosti. V niektorých krajinách, vrátane susedného Česka, sa pritom podľa údajov Eurostatu ceny elektriny pre domácnosti viac ako zdvojnásobili. Najvýraznejšie však rástli v Rumunsku, o takmer 113 %.
Priemerná cena za 100 kilowatthodín elektriny pre domácnosti v Európskej únii pritom podľa Eurostatu v druhom polroku 2022 dosiahla 28,4 eur, oproti 23,5 eur v druhej polovici roka 2021. Na Slovensku v rovnakom období cena elektriny pre domácnosti stúpla z 16,2 eur za 100 kilowatthodín na vlaňajších 18,8 eur.
Vôbec najviac za elektrinu v prepočte na euro však koncom vlaňajška platili domácnosti v Dánsku, a to až 58,7 eur za 100 kilowatthodín. Naopak najmenej stála elektrina domácnosti v susednom Maďarsku, a to 10,8 eur za 100 kilowatthodín.
Plyn sme mali tretí najlacnejší v únii
Pozitívne Slovensko však vychádza najmä pri porovnaní vývoja cien plynu. Ich nárast bol totiž v porovnaní s koncom roka 2021 štvrtý najnižší v rámci únie, keď stúpli o 18 %. Nižší nárast v po prepočte na euro zaznamenali iba domácnosti v Poľsku, Maďarsku a Chorvátsku.
Cena za 100 kilowatthodín plynu bola pritom v druhom polroku 2022 na Slovensku dokonca tretia najnižšia v rámci únie, keď dosiahla necelých 5 eur. Menej v prepočte na eurá platili už len domácnosti v Chorvátsku, a to 4,5 eur a v Maďarsku, kde to bolo 3,5 eur. V priemere pritom platili domácnosti v Európskej únii v druhom polroku minulého roka za 100 kilowatthodín plynu 11,4 eur.
Rovnako pri porovnaní cien plynu z porovnania krajín Európskej únie extrémne zle vyšli domácnosti z Českej republike. Za plyn totiž platili o takmer 244 % viac ako v druhom polroku 2021. Cena za 100 kilowatthodín plynu pritom v Česku vlani dosiahla 19 eur, teda až takmer štvornásobne viac, ako na Slovensku.
Eurostat vo svojej správe pritom pripomína, že výrazné zvyšovanie cien energií začalo ešte pred vpádom ruských vojsk na Ukrajinu. Skutočne prudký rast však nastal až v druhom polroku minulého roka. Neskôr sa ceny energií na trhoch stabilizovali, čiastočne aj vďaka opatreniam zo strany Európskej únie.
Slovenské domácnosti zachránila regulácia
Popri tom jednotlivé krajiny únie prijímali rôzne opatrenia na zmiernenie dopadov divokého rastu cien na trhoch na rozpočty domácností. Išlo napríklad o znižovanie daní a poplatkov, cenové stropy, poskytovanie paušálnej podpory či prideľovanie poukážok konečným spotrebiteľom.
Niektoré krajiny ťažili aj z regulácie trhu. To bol aj prípad Slovenska, kde v minulom roku pre domácnosti platili regulované ceny vypočítané ešte z cien energií na trhoch z predošlého roka. Oveľa väčší problém s cenou energií pre konečných spotrebiteľov tak Slovensko musí hasiť v roku 2023, kedy boli regulované ceny počítané z vysokých cien na trhoch v predošlom roku.
Zaujímavá reakcia na zverejnené dáta Eurostatu pritom prišla zo spomínaného susedného Česka. Premiér Petr Fiala totiž údaje, podľa ktorých ceny plynu v krajine rástli vlani najviac z celej Európskej únie, označil za "mätenie verejnosti". Ako ďalej informovala agentúra ČTK, plánuje si preto pozvať zástupcov organizácii, ktoré tieto čísla tvoria.
Voči údajom o druhom najvyššom raste cien elektriny sa zase ohradili niektorí českí dodávatelia. Podľa spoločnosti ČEZ a E.ON platila totiž drvivá väčšina ich zákazníkov výrazne menej, než uvádza európsky štatistický úrad. "Kto robí chybu, musí byť odhalený. Pozvem si zástupcov energofiriem, ale aj orgánov, ktoré sa podieľajú na štatistických číslach, a budeme sa baviť o tom, prečo tie čísla nezodpovedajú realite," povedal v stredu Fiala.
