Dlhodobá investičná stratégia v rozbehnutej hypotekárnej kríze
V súčasnej situácii na trhu mnoho obchodníkov stráca orientáciu a podlieha depresiám, že úverová kríza môže na veľmi dlhé obdobie zamedziť vytváraniu bohatstva prostredníctvom akciových trhov. Opak je však pravdou. Práve burzové krachy a paniky vytvorili v histórii najlepšie investičné príležitosti, ktoré za štandardných trhových podmienok nie je možné objaviť. V tomto komentári sa budeme snažiť sformulovať akumulačnú investičnú stratégiu po prepadoch akciových trhov v USA o 40% za posledný rok. Budeme hovoriť o kľúčových trendoch, ktoré nám môžu poskytnúť príležitosti k lepšej výkonnosti, ako má celkový akciový trh z dlhodobého hľadiska. Poďme však poporiadku.
Finančný sektor – znárodňovacie tendencie
Globálna tendencia k znárodňovaniu finančných inštitúcií vo vyspelom západnom svete prebieha v plnom prúde, pričom jej najsilnejším impulzom bolo ohlásenie rekapitalizačného balíčka britským premiérom Gordonom Brownom v objeme 50 miliárd libier spred dvoch týždňov. Tento trend bol v podstate neodvrátitelný, kedy si monetárne autority mohli vybrať medzi totálnym kolapsom finančného systému, alebo použitím peňazí daňových poplatníkov na nákup podielov v hlavných bankových domoch. Kapitálový vstup štátov do finančných inštitúcií je prvotným krokom k vytvoreniu záchrannej brzdy úverovej krízy a bude vytvárať podmienky pre postupné ozdravenie úverovej bubliny. Očakáva sa, že ak dôjde k stablizácii systému, banky si medzi sebou za pomoci vládnych garancií začnú dôverovať a následne budú môcť vlády svetových veľmocí postupne odpredávať svoje znárodnené podiely. Všetci si totiž uvedomujú, že dlhodobé pôsobenie vlády v týchto inśtitúciách nebude prospievať ich výkonnosti.
Súbežne s odpredávaním vládnych podielov spät do rúk súkromným investorom bude prebiehať nová vlna reformy regulácie bankového systému s prvotným úmyslom navrátiť dôveru investorov. Zvýšenie regulácie je neodvratným výsledkom aktuánej krízy a vlády pod tlakom verejnosti nebudú mať na výber. Tieto tendencie na dlhé obdobie pochovajú možnosť obnoviť bezbrehú úverovú expanziu, sledovanú počas posledných rokov pred hypotekárnou krízou. Zatiaľ však trošku predbiehame.
Úverové trhy totiž ešte aktuálne ostávajú zmrazené, keďže medzibankové sadzby LIBOR na svetové meny naďalej zotrvávajú nad cieľovými sadzbami určenými centrálnymi bankami. Po koordinovanej akcii svetových centrálnych bánk, kedy FED, ECB, BOE, SNB, BOC znížili naraz úrokové sadzby o 0,5%, ešte k uvoľneniu napätia neprišlo a tento krok bol v podstate veľmi neštastnou reakciou na paniku akciových trhov. Monetárne autority totiž nepochopili, že ani znížením sadzieb na 0% sa dôvera neobnoví. Finančné inštitúcie potrebovali vládne garancie, aby sa nebáli medzi sebou požičiavať. Tie však už dnes máme. Až počas minulého týždňa sme tak mohli sledovať mierne uvolnenie na medzibankovom trhu spolu s tým ako začali vlády ohlasovať mená bánk, ktoré budú prijímateľmi vládnej pomoci. Cieľom centrálnych bánk je znižovanie rozdielu medzi medzibankovými sadzbami Libor a hlavnou úrokovu sadzbou, ktorý je v podstate prvým signálom uvoľnenia napätia a nedôvery medzi bankami. Čím dlh šie sa tento cieľ nebude dariť napĺňať, tým viac sa môže recesia prehĺbiť a predĺžiť.
Sledovanie vývoja sadzieb LIBOR tak bude naďalej veľmi kľúčovým indikátorom stavu finančného sektora a sprostredkovane bude vysielať signál akciovým trhom. Ak by totiž LIBOR nezačal udržateľne klesať počas nasledujúcich týždňov po znárodneniach, kapitálových injekciách, odkupovaní nelikvidných aktív, dodávaní likvidity a poskytnutí vládnych garancií, tak môžeme byť na prahu druhej veľkej hospodárskej depresie. Pre vysvetlenie – sadzby LIBOR by sa na jednotlivé svetové meny mali v súčasnej atmosfére očakávania všeobecného znižovania úrokových sazdieb udržiavať pod kĺúčovými sadzbami stanovenými centrálnymi bankami.
Hospodárska kríza
Vyspelý západný svet smeruje jednoznačne do recesie a tento proces už nemožno zastaviť. O jej hĺbke bude v značnej miere rozhodovať aj vyššie spomenutý vývoj medzibankových úrokových sadzieb, keďže udržiavanie dostupnosti úverov pre firemný sektor môže byť kritickým momentom pre schopnosť prežitia viacerých podnikov. Veľmi dôležitým faktorom bude aj rácio skryté v prijatých opatreniach svetových veľmocí na ochranu svojho hospodárstva. Môžeme iba dúfať, aby sa nezopakovali chyby z 30tych tokov 20teho storočia, kedy vytvorenie bariér medzinárodnému obchodu a kapitálovým tokom problémy ešte prehĺbilo. Prvý negatívny signál už prišiel v podobe obmedzenia kapitálového odlivu z Ruska, dúfajme, že sa ďalšie krajiny nebudú inšpirovať týmto krokom.
Realitný sektor v USA, UK a mnohých ďalších európskych krajinách naďalej vzhliada na dno svojho prepadu z veľkej nadmorskej výšky, ľudia sa tak naďalej cítia chudobnejší a menej odhodlaní pokračovať v doterajších spotrebných návykoch. Aj tí , ktorí prejavujú záujem o kúpu nehnuteľnosti narážajú na výrazne vyššie požiadavky na zábezpeku pre poskytnutie hypotéky a finančné domy sú ochotné požičiavať čoraz menšie hypotéky vzhľadom k veľkosti príjmu domácností, čím taktiež pôsobia na obmedzovanie kúpnej sily spotrebiteľov. Ako sme už viackrát povedali, úverová kontrakcia bude hlavným impulzom pre niekoľko období záporného ekonomického rastu.
Podľa najkonzervatívnejších odhadov nás čaká minimálne ďalších 12-18 mesiacov recesie, pričom zvykom je, že akciový trh dosiahne svoje dno v predstihu, pred naštartovaním ekonomického rastu. Koniec prepadov akciových trhov nás tak môže čakať v druhej polovici roka 2009. (pozn. to však neznamená, že už je čas nakupovať portfóliá akcií, prepady môžu byť ešte veľmi prudké).
Deflácia – Inflácia
Svetové ekonomiky prechádzajú momentálne tuhou deflačnou fázou, kedy sa v priebehu roka z akciových trhov vytratilo takmer 10 biliónov dolárov, 5 biliónov dolárov z realitného trhu a približne 1 bilión v stratách finančných inštitúcií. Proti tomu vlády svetových veľmocí prostredníctvom centrálnych bánk naliali do systému približne 4 bilióny dolárov dodatočnej likvidity, čim prudko zvýšili ponuku peňazí a rekapitalizovali bankový systém (práve tento proces prebieha). Toto masívne nalievanie likvidity a zvyšovanie ponuky peňazí sa deje najmä v záujme odstránenia rizika silnej deflácie, ktorá bola dôvodom Veľkej hospodárskej krízy v 30tych rokoch minulého storočia.
Do začiatku tohto roka bolo napríklad zlatým pravidlom riadenia dlhu v UK, že dlh v pomere k HDP nesmie presiahnuť 40%. Momentálne sa už nachádzame na úrovni 50% a v budúcom roku analytici očakávajú nárast na 60%. Tieto čísla sú pritom ešte rôznymi trikmi národného účtovníctva (mimo bilančné položky) značne skreslené. Celkový dlh už teraz v pomere k HDP presahuje 100%. To je však už na inú tému.
Akonáhle však svetové ekonomiky siahnu na dno svojich poklesov, čo bude v čase stabilizovania medzibankového trhu, budeme čeliť opäť hrozbe nárastu momentálne absolútne opomínanej inflácie. Inflácia je z historického hľadiska priaznivá pre vývoj hodnoty akcií minimálne v nominálnom vyjadrení, pre hospodársky rast je však inflácia veľmi negatívnym javom skresľujúcim skutočnú tvorbu bohatstva. Najbližší rok tak očakávame skôr stagfláciu až miernu defláciu, začiatkom roka 2010 by však už mohli prísť prvé náznaky silnejšieho rastu inflácie, ktoré budú musieť byť nasledované zvyšovaním úrokových sadzieb.
Znižovanie ziskov firemného sektora
Analytické domy na Wall Streete pokračujú v redukcii ziskových projekcií firiem pre rok 2009, práve preto je ešte predčasné tešiť sa na výhodné pomery ceny akcií/ k ich budúcim ziskom. Prudké prepady akcií za posledný rok totiž pomer cena/zisk (P/E ratio)
