oPeniazoch.sk, wire Foto: getty images
Až polovica pacientov postihnutých Covid-19 stráca chuť a necíti vône. Pre majstrov someliérov a profesionálnych pekárov to môže znamenať koniec ich kariéry.
Filitsa Gray dokáže vyrobiť mliečny krém bez mlieka. Táto vegánska pekárka jedného marcového popoludnia zistila, že nevie rozoznávať chute a stratila čuch. Najprv tomu nerozumela, myslela si, že má nos natoľko citlivý, že ucíti vôňu aj cez steny, ale potom, keď nastúpila silná únava, svitlo jej, že za tým môže byť väčší problém. Svoj obchod s vegánskymi koláčmi vedie už päť rokov. Teraz však celé mesiace nemohla nič ochutnať ani ovoňať. Cícer začal chutiť ako rybie kože na grile, voda naberala nádych zriedeného bielidla, čokoláda začala voňať po výkaloch. Napriek tomu jej podnikanie nesmelo skončiť. „Piekla som ďalej, pripravovala koláče a pokračovala ako zvyčajne. Aj teraz mi je dosť trápne povedať: ‚Och, pozri, toto sa mi stalo,‘ pretože akosi nechcem, aby o tom ľudia vedeli,“ hovorí pre magazín Wire. Jej podnikanie funguje prostredníctvom Instagramu. Z domova v Londýne rozposiela koláče vyrobené na objednávku a škatule plné výrobkov šitých na mieru. Získala si nasledovateľov a na zozname klientov má aj rôzne celebrity. Zatiaľ pôsobí ako odborný degustátor a kontrolór kvality jej priateľ. „Nechcem hovoriť o tom, koľkokrát som už plakala v kuchyni z tej frustrácie. Ak by sa nenašiel nikto, kto by koláče ochutnal namiesto mňa, skončil by som. Je to úplné zúfalstvo. Máš pocit, že by si to mal nechať, ale nemôžeš, pretože si už uprostred niečoho.“
Strata čuchu spočiatku nebola uvedená v širšom zozname príznakov na identifikáciu vírusu, ale postupne sa ukázalo, že je jedným z najbežnejších. V súčasnosti existujú dôkazy, že viac ako polovica pacientov s Covid-19 pociťuje znateľnú stratu čuchu alebo chuti. Zatiaľ čo sa dve tretiny z toho zotavia v priebehu šiestich až ôsmich týždňov, mnohí zostávajú bez výrazného zlepšenia po niekoľko mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť, že uplynul asi rok od vzniku týchto príznakov, nemáme ešte dostatok informácií o potenciálnych trvalých účinkoch.
Úzkosť z pandémie sa vkráda aj do sveta vína. Vo vinárskom priemysle je strata čuchu tabuizovaná, someliéri nechcú na túto tému hovoriť. Jeden someliér v špičkovej londýnskej reštaurácii prirovnal príznaky k tomu, ako by si hviezdny športovec poranil predný krížny väz – zranenie kolena, ktoré bežne ukončuje kariéru profesionálnych športovcov. Tabuizovanie témy odôvodňujú tým, že osoby s limitovaným čuchom, či so stratou chuti, môžu byť v tejto profesii označené za „poškodený tovar“ alebo za nespôsobilé na danú prácu. Iní si položili otázku, či by to mohlo byť limitujúcim faktorom pri budúcom rozhodovaní o prijatí do zamestnania. Jeden známy bývalý nákupca vína pre špičkové reštaurácie, ktorý už šesť mesiacov trpí parosmiou, uviedol, že s takýmto hendikepom nie je schopný správne fungovať v odbore, pretože „prišiel o spôsob zisťovania nuansy vo víne“. Vďaka tomu mnohí prestali kupovať drahé vína pre svoje vlastné potešenie.
Podobnú skúsenosť mal aj bývalý obchodník s vínom Tim Nicholls. Vnuk majiteľa vinárskej spoločnosti, prakticky celý svoj dospelý život strávil prácou v odbore, pracoval aj v aukčnej sieni Christie’s. Nicholls prišiel o chuť aj čuch v máji, do dnes sa ešte úplne nezotavil. „Nie je to nič dobré, – ak by som ešte stále obchodoval s vínom, bol by som veľmi znepokojený," hovorí Nicholls. „Teraz sa obávam, že sa budem musieť spoliehať na svoju pamäť. Je to trochu ako s Beethovenom, skomponoval všetku túto úžasnú hudbu, ale nemohol počuť, čo skomponoval. Momentálne by som nechcel nikomu nič odporúčať.“ Nicholls hovorí o depresívnej situácii, najmä cez Vianoce. „Nikdy sa mi nesnívalo, že by mi ukradli možnosť cítiť chuť a vôňu,“ hovorí.
Schopnosť čuchu je bytostne spojená s chuťou a je to neurologický proces, ktorému stále úplne nerozumieme. Vedci a lekári si dnes myslia, že k strate čuchu dochádza v dôsledku vírusu, ktorý poškodzuje to, čo nazývajú podporné bunky čuchového epitelu – oblasti vysoko v nose. Táto oblasť obsahuje ako nervové bunky, tak aj podporné bunky. Ak sú poškodené vírusom, musia sa regenerovať a vytvoriť nové spojenia s mozgom. Niektorí si myslia, že parosmia je známkou hojenia nervových buniek a vytvárania nových spojení s mozgom.
Strata týchto zmyslov má aj dobre zdokumentovaný vplyv na naše duševné zdravie. „Je to veľmi podceňované,“ hovorí Irfan Syed, ORL chirurg z London Smell Clinic. „Ak by ste stratili zrak alebo sluch, automaticky sa to počíta ako masívne postihnutie, ale keď hovoríte, že ste stratili čuch, tak sa to tak neráta. Pokiaľ si tým niekto neprešiel, nedokáže pochopiť úplné dôsledky, ktoré to má na kvalitu vášho života.“ Hovorí, že mnoho z jeho pacientov čelí emocionálnemu tlaku, pričom uvádza vyššiu mieru úzkosti a depresie. Prieskumy ukázali, že ženy majú podstatne viac problémov ako muži, pokiaľ ide o sociálnu a domácu dysfunkciu súvisiacu so stratou čuchu.
Pretože takéto zdravotné postihnutie nie je viditeľné, pacienti si začnú klásť otázku, či je to skutočné. Mnohí sa s koronavírusom museli naučiť žiť. Kuchári si našli rôzne spôsoby, ako sa vrátiť k vareniu. V skupinách na Facebooku a v online komunitách sa podelia o tipy na recepty, píšu si o spôsoboch riešenia parosmie a niektorí rozprávajú optimistickejšie príbehy o zotavení. Aj Filitsa Gray sa pridala do takejto skupiny s ďalšími ľuďmi vo vegánskej komunite, aby sa im pokúsila pomôcť nájsť recepty, ktoré by vyhovovali danému stavu. „To, čo som sa kvôli korone musela naučiť, je viac sa zameriavať na to, čo je možné a čo dokážem urobiť. Je to beh na dlhú trať, musíte akceptovať, že to nezmizne zo dňa na deň,“ hovorí.
