oPeniazoch.sk, ČTK;TASR Foto: SITA/AP
Výhľad ECB o raste ekonomiky je starý ešte len niekoľko týždňov, už ho ale ohrozujú sprísnené uzávery v niektorých európskych krajinách, vrátane Nemecka a Francúzska, teda v dvoch najväčších ekonomikách eurozóny. Niekde je tiež proti pôvodným predpokladom pomalšia distribúcie vakcín.
Európska centrálna banka (ECB) zatiaľ kvôli zhoršeniu pandémie výhľad meniť nebude, aj naďalej počíta na tento rok v eurozóne s rastom hrubého domáceho produktu (HDP) o 3,9 percenta. Na konferencii Reuters Next to povedala prezidentka ECB Christine Lagardeová. Problém ale podľa nej nastane, ak terajšie lockdowny neskončia ani v prvom štvrťroku.
"Ja si myslím, že náš posledný výhľad z decembra je stále presvedčivý," povedala šéfka ECB. "Naša predpoveď berie do úvahy reštriktívne opatrenia až do konca prvého štvrťroka," dodala. Upozornila pritom, že dôležité bude, ako bude postupovať distribúcia vakcín.
ECB 10. decembra uviedla, že jej výhľad vývoja ekonomiky predpokladá, že do konca tohto roka bude mať obyvateľstvo už dostatočnú úroveň imunity proti chorobe covid-19, ktorú spôsobuje nový typ koronavírusu. Lagardeová pripustila, že začiatok vakcinácie nebol ľahký a že to bolo riziko pre ďalší vývoj. "Dôvodom na obavy by však bolo, ak by členské štáty aj po konci marca potrebovali uzávery a keby sa napríklad spomalili programy vakcinácie," dodala.
Nemecká ekonomika v roku 2020 klesla o 5 %, najviac od finančnej a hospodárskej krízy v rokoch 2008 a 2009. Mierne však prekonala očakávania analytikov, ktorí jej predpovedali pokles o 5,1 %. Ukázal to vo štvrtok predbežný odhad spolkového štatistického úradu Destati. Ekonómovia zo súkromného sektora už výhľad vývoja ekonomiky eurozóny na tento rok už začali zhoršovať, napríklad Bank of America počíta s rastom o 2,9 percenta, čo je o celý percentuálny bod menej, než čakala v predchádzajúcej prognóze.
V snahe ekonomiku čo najviac podporiť ECB prehĺbila kvantitatívne uvoľňovanie menovej politiky a programy nákupov dlhopisov predĺžila až do roku 2022. Ale vzhľadom k tomu, že náklady na úvery sú už na rekordných minimách a v niektorých krajinách sú úroky aj záporné, príliš možností k ďalšej podpore už centrálnej banke nezostáva. Lagardeová povedala, že ak sa to ukáže ako nevyhnutné, centrálna banka je pripravená program nákupov dlhopisov opäť rozšíriť. Rovnako tak ale nemusí využiť všetky parametre, ktoré jej program dáva, ak kríza skončí skôr. ECB má teraz na nákupy dlhopisov celkovo 1,85 bilióna eur.
Centrálne banky po celom svete (pod vedením Fedu a ECB) začali doposiaľ nevídanú politiku menového financovania. Aktuálne majú vo svojich súvahách 20-50 % verejného dlhu svojich krajín. Objem fiškálnych deficitov vyvolaných coovidom-19 je v zásade v plnom rozsahu financovaný centrálnymi bankami (teda nakoniec vládami samotnými). Napríklad Citigroup vypočítala, že ECB v roku 2021 nakúpi viac dlhopisov, než ich vydajú krajiny eurozóny. Okrem financovania deficitu verejných financií a podpory dopytu sa vďaka tomu podarilo zabezpečiť aj to, že úverové trhy sú dostatočne likvidné, aby bolo možné predísť finančnej kríze.
"Úloha centrálnych bánk sa tým však zásadne zmenila. Hoci to centrálne banky pravdepodobne verejne nepriznajú, v podstate už prišli o svoju nezávislosť. Práve to je skutočná "cena" za koronakrízu, ktorá v budúcnosti nevyhnutne povedie k inflácii a skomplikuje menovým autoritám cesty k jej potlačeniu,“ tvrdí Elliot Auckland, hlavný ekonóm Medzinárodnej investičnej banky.
