oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
Zámerom je poveriť Európsku komisiu, aby na verejných trhoch získala 500 miliárd eur. Francúzsko-nemecký plán bude mať pravdepodobne širšie politické dôsledky, vrátane populizmu.
„Silný politický signál“, „veľký krok vpred“ a „historický“ okamih – to sú len niektoré z reakcií na posledný plán Francúzska a Nemecka zriadiť fond na zmiernenie dopadov koronavírusu v Európe. 500 miliárd eur by sa použilo na granty pre odvetvia a regióny, v ktorých bol najväčší dopad koronavírusu.
Prostriedky by sa prideľovali prostredníctvom európskeho rozpočtu – spoločného koša, ktorý dostáva príspevky od všetkých 27 členských krajín a ktorý financuje projekty v celom regióne. "Tento plán predstavuje historický krok Nemecka, ktorý sa vzdal svojej dlhodobej opozície voči vzájomnému dlhu, na financovanie ostatných členských štátov EÚ," uviedli analytici výskumnej spoločnosti Eurasia.
V dôsledku hospodárskej krízy spôsobenej koronavírusom sa niekoľko európskych krajín vrátane Talianska, Španielska a Francúzska usilovalo o „koronabondy“ – finančný nástroj, ktorý by kombinoval rôzne národné dlhy a predával by sa ako jeden dlhopis na verejných trhoch. Proti takémuto druhu dlhopisov sa tvrdo postavili Holandsko, Rakúsko a Nemecko. Tvrdili, že spojenie ich financií s krajinami s veľmi vysokými verejnými dlhmi by bolo príliš riskantné pre ich vlastných daňovníkov a navyše by to nebolo v súlade s európskymi zmluvami. Tento argument sa použil už predtým, najmä v dôsledku krízy štátneho dlhu v roku 2011. V tom čase boli niektoré krajiny vystavené riziku bankrotu a iné európske krajiny sa zdráhali riskovať, aby im pomohli.
„Nemecká kancelárka chcel zdôrazniť … že 500 miliárd eur by bol dlh, ktorý získa Komisia, a normálnym spôsobom by sa mal minúť cez rozpočet EÚ. Bez toho, aby to vyslovila, rozlišovala myšlienku vzájomného dlhu, ktorý by prevzali vlády EÚ, a tzv. koronabondov,“ uviedli analytici Eurasia.
Pandémia koronavírusu vyvolala politické boje v Európe, pričom najviac postihnuté južné národy obviňujú bohatší sever z toho, že im neposkytne dostatok pomoci. Tak to bolo napríklad v Taliansku, kde vláda tvrdila, že krajiny ako Nemecko musia urobiť viac. Toto politické rozdelenie posilnilo rétoriku proti EÚ v južných krajinách. V Taliansku rastie podpora srán proti EÚ v dôsledku pandémie. „Ak by nakoniec bol odsúhlasený fond na ozdravenie, pomohlo by to rozptýliť tento dojem, a obmedziť riziko, že nespokojné Taliansko sa časom môže zmeniť na euroskeptickejšie. Ale Nemecko, ktoré sa teraz spolieha na Francúzsko, považuje politické riziká za dostatočne vážne,“ uviedol v poznámke Holger Schmieding, hlavný ekonómk banky Berenberg.
Francúzsko-nemecký plán však musia ešte schváliť ostatné európske krajiny. Každý nový fond na obnovu bude musieť jednomyseľne schváliť 27 krajín EÚ, ako aj Európsky parlament, ktorý je jedinou priamo volenou inštitúciou EÚ.
Rakúsky kancelár Sebastian Kurz uviedol, že pomoc by sa mala poskytovať tým, ktorí ju potrebujú, vo forme pôžičiek, a nie grantov, ako navrhuje Francúzsko a Nemecko. Európska komisia má na budúci týždeň predložiť podrobnosti o plánoch vychádzajúcich z francúzsko-nemeckej myšlienky. „Nie je jasné, ako EÚ navrhne a zabezpečí splácanie dlhov a či návrh môže zabezpečiť podporu zo strany zvyšných 27 krajín EÚ,“ uviedla pre CNBC Ana Andradeová, európska analytička The Economist Intelligence Unit. Pokiaľ ide o splácanie dlhov, Andradeová vysvetlila, že „kvôli absencii nových vlastných zdrojov, ako je európska digitálna alebo uhlíková daň, budú členské štáty znášať náklady na obsluhu dlhov. To znamená, že účinná finančná úľava z týchto prevodov sa bude musieť porovnávať s príspevkom danej krajiny do fondu.“
