oPeniazoch.sk, FT Foto: SITA/AP
Euroskupina ministrov financií je opäť v centre pozornosti. Dnes večer bude cez videohovor diskutovať o tom, či je potrebný spoločný fiškálny prístup v boji proti kríze koronavírusu, ktorá pustoší Európu. Píše Financial Times.
Tri možné scenáre načrtol Paolo Gentiloni rozhovore pre Financial Times. Situácia, ktorá viedla k schôdzke, sa objavila narýchlo a nie je jasné, či bude euroskupina schopná pristúpiť na rieenie akceptovateľné vedúcimi predstaviteľmi EÚ. Základnou otázkou je, či členské štáty eurozóny musia znášať istý kolektívny rozpočtový vplyv, pretože v ťažko postihnutých členských štátoch dochádza k prepadu, čo sa odráža na deficite hospodárstiev v regióne. Ekonomiky eurozóny majú rôzne výdavkové kapacity, konzervatívne severské štáty sú však proti všetkému, čo by narúšalo vzájomné delenie dlhov medzi členskými štátmi. Z tohto pohľadu bude dnešná rozprava náročná. Pozrime sa na tri body možnej politiky, ako ich predostrel pre FT bývalý taliansky premiér Gentiloni.
Preventívny úverový limit
Tomuto návrhu sa venuje najvyššia pozornosť pretože jeho implementácia by bola najpraktickejšia. Z tohto dôvodu je pravdepodobné, že získa aj najväčšiu podporu. V rámci neho by európsky mechanizmus pre stabilitu poskytoval takzvané úverové linky s rozšírenými podmienkami (ECCL) viacerým členským štátom. Ktorým, to sa ešte musí dohodnúť. Pomocou ECCL by sa potenciálne odomkli neobmedzené cielené nákupy dlhopisov od Európskej centrálnej banky. Ide o preslávené priame menové transakcie, ktoré boli zavedené po prejave Maria Draghiho „urobiť čokoľvek“ v roku 2012. Kľúčová výhoda tejto možnosti je, že by do hry vstúpila obrovská mimoriadna palebná sila, hoci podľa uváženia samotnej ECB. Otázkou však zostáva podmienenosť spojená s pôžičkami, čo by sa malo prispôsobiť súčasnej symetrickej celoeurópskej hospodárskej kríze. Náprava podmienenosti je politicky veľmi citlivá. Ďalšou otázkou je, koľko štátov by nakoniec čerpalo úverové limity. Vytvorenie viacerých úverových liniek by odvrátilo hrozbu stigmy v porovnaní s jednostrannou pôžičkou pre krajiny, ako je Taliansko alebo Španielsko, ale členské štáty so silnejšími finančným zabezpečením budú proti takejto možnosti.
Zabezpečenie likvidity
Išlo by o ponuku špeciálneho nástroja likvidity, ktorý poskytuje EMS s obmedzenejším rozsahom ako ECCL. Bola by k dispozícii všetkým členským štátom, nemala by zaťažujúce podmienky a bola by úzko zameraná na platby za zdravotnú pohotovosť. Koncepcia vychádza z podobného nástroja rýchleho financovania, ktorý je k dispozícii od MMF, ale úradníci varovali, že vývoj nástroja bude nejaký čas trvať. Preto je zavádzanie menej praktické ako ECCL, ktoré už existuje.
Koronabondy
Pre krajiny, ktoré žiadajú väčšiu fiškálnu úniu medzi členskými štátmi eurozóny, je to najzaujímavejšia cesta. Je to však aj politicky najkontroverznejšia koncepcia a najmenej rozvinutá. Mali sme tu už mnoho nápadov týkajúcich sa koronabondov, väčšina z nich zahŕňa európsku inštitúciu, ktorá vydáva dlh v mene členov eurozóny, aby získala prostriedky na boj proti kríze. Podobnosť s predchádzajúcimi návrhmi týkajúcimi sa „eurových dlhopisov“ nie je v žiadnom prípade náhodná, ale úradníci sa snažia vyhnúť sa tomuto pojmu vzhľadom na jeho politicky toxické vnímanie v krajinách ako Nemecko. Nemecký minister hospodárstva Peter Altmaier v pondelok podľa Handelsblatt odmietol myšlienku eurových dlhopisov. Niektorí analytici sa však s touto myšlienkou stotožňujú a to aj v Nemecku, kde politici tradične odmietajú akékoľvek schémy vzájomného delenia dlhov. Počas víkendu skupina nemeckých ekonómov presadzovala ambiciózny program, v rámci ktorého by sa predali spoločné dlhopisy v hodnote jedného milióna eur, teda približne 8 percent produkcie eurozóny, na pomoc v boji proti mimoriadnej udalosti. Ministri financií však nebudú diskutovať o ničom tak vzdialenom, potrebujú riešenie čo najskôr. Pravdepodobnejšou cestou by bolo, keby sa označenie koronabondy spájalo s už existujúcim nástrojom, aby ministri dokázali preukázať svoju odhodlanosť priamo reagovať na krízovú situáciu, uzatvára Financial Times.
