oPeniazoch.sk, Nature;QZ Foto: thinkstock
To, že ľudia s vyššími príjmami sú spokojnejší v každom regióne sveta nie je prekvapujúce. Ale existuje určitá úroveň príjmu, po dosiahnutí ktorej sa už spokojnosť so životom viac nezvyšuje.
Tri slobodné ženy vo veku 33-rokov žijú v Spojených štátoch. Jedna zarobí 40 000 dolárov, druhá 120 000 a tretia 200 000 dolárov ročne. Ktorá je podľa vás najšťastnejšia?
Podľa nedávno uverejnenej štúdie v časopise Nature, dve ženy s vyšším platom budú pravdepodobne spokojnejšie so svojim životom než tá, ktorá má 40 000 dolárov. Psychológovia, ktorí pripravili štúdiu, zistili, že tá, ktorá zarobí 200 000 dolárov, pravdepodobne nie je šťastnejšia ako tá, ktorá zarobí 120 000 dolárov. To preto, lebo obe majú príjmy nad 105 000 dolárov, čo je podľa výskumu hranica, po prekročení ktorej už príjem domácnosti v USA nie je spojený s väčším šťastím. Technicky sa označuje za bod nasýtenia.
Štúdia je založená na prieskume spokojnosti so životom, v rámci ankety oslovili milión respondentov po celom svete, aby ohodnotili svoj život na stupnici 0-10, kde 0 je "najhorší možný " a 10 je "najlepší možný". Výskumníci následne zanalyzovali vzťah medzi skóre a príjmom domácností. Zistili, že ľudia s vyššími príjmami sú spokojnejší v každom regióne sveta po zohľadnení veku, pohlavia a rodinného stavu. Ale tiež zistili, že existuje úroveň príjmu, po ktorej sa už pocit šťastia viac nezvyšuje. Tento bod sa líši podľa regiónu, pričom Austrália a Nový Zéland ho majú najvyššie a Latinská Amerika a Karibik najnižšie. Dokonca vedci našli dôkazy, že na určitých miestach, keď príjmy vzrástli nad hraničnú úroveň sa spokojnosť so životom znižovala.
Nasledujúci graf zobrazuje "bod nasýtenia" pre rôzne regióny sveta. Príjmy sú prepočítané na americké doláre a upravené o rozdiely v kúpnej sile v jednotlivých krajinách.
Psychológovia z Purdue University a Virginia University nie sú prvými, kto skúmal vzťah medzi príjmom a spokojnosťou so životom. V roku 2010 získala Nobelovu cenu dvojica, ekonóm Angus Deaton a psychológ Daniel Kahneman za zistenie, že bod nasýtenia pre americké domácnosti je okolo 75 000 dolárov (okolo 84 000 dolárov pre rok 2016). Aktuálny výskum vylepšuje prácu Deatona a Kahnemana, pretože údaje klasifikujú počet ľudí v domácnosti, získali podrobnejšie čísla o príjmoch a zahŕňajú odpovede z väčšieho množstva krajín.
Dan Sacks je ekonóm, ktorý sa tiež venuje výskumu vzťahu medzi príjmom a subjektívnym blahobytom. Podľa neho je tento nový výskum zaujímavý, ale ani zďaleka nie definitívny. Za pozitíva považuje prístup k obrovskému súboru údajov, ktorý na rozdiel od mnohých predchádzajúcich štúdií zahŕňa veľké množstvo respondentov s vysokými príjmami. Vytýka mu ale, že sa opiera o nesprávne položené otázky v prieskume. Ako to aj mnohé predchádzajúce štúdie zistili, že aj keď ľudia hovoria o určitom zárobku, ešte to neznamená, že toľko skutočne zarábajú. "Mohla by to byť pravda, že ľudia, ktorí tvrdia, že majú príjmy vo výške 150 000 dolárov, nie sú šťastnejší ako ľudia, ktorí tvrdia, že majú príjmy vo výške 100 000 dolárov. Ale nie som presvedčený, že ľudia, ktorí skutočne majú príjmy vo výške 150 000 dolárov, nie sú šťastnejší ako ľudia, ktorí majú príjmy vo výške 100 000 dolárov," vyjadruje pochybnosti Sacks.
Diskutabilný je aj pocit šťastia. Bohatí ľudia majú neraz tendenciu podceňovať svoje šťastie v porovnaní s chudobnejšími ľuďmi. Navyše nie jedno kedy otázku ohľadom spokojnosti dostanete. Dnes dáte hodnotenie osem, ale zajtra to už môže byť len sedem. Táto chybovosť znižuje presnosť posúdenia vzťahu medzi príjmom a šťastím.
Odhliadnuc od spomínanej chybovosti skúsme predpokladať, že existuje bod nasýtenia, po prekročení ktorého už vyššie príjmy nedokážu zabezpečiť väčšie šťastie. Znamená to, že ak už dosiahneme 120 000 dolárov, už nebudeme šťastnejší, keď príjem narastie o ďalších 30 000?
Vôbec nie. Výskum naznačuje, že priemerná osoba, ktorá zarobí 150 000 dolárov, nie je šťastnejšia ako priemerná osoba, ktorá zarobí 120 000 dolárov. Ale to môže záležať od konkrétneho človeka. Možno že ten, kto zarobí 120 000 dolárov, sa zásadne líši od toho, kto zarobí 150 000 dolárov. Možno, že ten, kto zarobí 150 000 by bol menej šťastní, ak by dostal len 120 000 a jeho bod nasýtenia vyššie ako u toho, kto zarobí 120 000, je spokojný a nepotrebuje nič viac.
Ak sa pýtate, kde dokážete takéto peniaze zarobiť, tak odpoveďou bude aktuálny prieskum HSBC Expat Explore. Banka sa v ňom zameriava na priemerný ročný plat cudzincov v tej-ktorej krajine. Hoci globálny priemer vychádza na menej ako stotisíc dolárov ročne, v 31 krajinách nájdeme mestá, kde je to viac. Medzi najfrekventovanejšie cieľové krajiny Slovákov patrí Veľká Británia, Nemecko a Rakúsko. Podľa prieskumu je priemerná ročná mzda v Londýne takmer 108 000 dolárov a vo Viedni 103 000, takže obe mestá sú nad celosvetovým priemerom. V Berlíne sa však dá očakávať skromnejší plat, vo výške 84 000 USD.
Miliardár Warren Buffett tvrdí, že mať viac peňazí nie je kľúčom k šťastiu. Obchodný magnát pripustil, že si dokázal užívať dni, keď mal len zlomok súčasného majetku. "Nebol som nespokojný, ani keď som mal 10 000 dolárov, keď som vyšiel zo školy," povedal Buffett v rozhovore pre CNBC. „Ak máte 100 000 dolárov a ste nešťastnou osobou a myslíte si, že 1 milión dolárov vás urobí šťastným, nebude to tak. Aj keď ste získali milión, vaše šťastie zmizne, keď sa "rozhliadnete" a "uvidíte ľudí s dvoma miliónmi dolárov," dodal Buffett. "Nebudete šťastnejší, ak zdvojnásobíte svoje čisté imanie."
V roku 2017 Buffett povedal, že by mu stačilo 100 000 dolárov ročne, čiastočne preto, že už má investíciu, ktorá ho urobila šťastným: dom, ktorý si kúpil v roku 1958 a v ktorom stále žije. "Ak by som mohol dať 100 miliónov dolárov za dom, ktorý by ma urobil oveľa šťastnejší, urobil by som to, ale pre mňa je to najšťastnejší dom na svete a je to preto, že ma sním spájajú spomienky," povedal Buffett pre PBS Newshour.
V nedávnej štúdii publikovanej v zborníku Národnej akadémie vied, výskumníci zistili, že "čas je pre mnohých ľudí novou základnou menou". "Ľudia nemajú neobmedzené množstvo peňazí, takže nákup jednej veci znamená, že si nemôžu kúpiť niečo iné. Zamerať sa nielen na to, aby som dosiahol väčší príjem, ale aby som mohol míňať svoje peniaze spôsobom, ktorý ma skutočne robí šťastným, je sľubnou stratégiou," vysvetľuje profesorka psychológie na University of British Columbia Elizabeth Dunová.
