Bankový sektor sa musí vysporiadať s očakávaným prepadom ziskovosti

Diskusia 1  Zdroj: SITA

5. 4. 2017 - Banky pôsobiace na Slovensku sú podľa výsledkov stresových testov Národnej banky Slovenska voči negatívnym vplyvom naďalej dostatočne odolné. V najbližšom období ich však čaká výrazný pokles ziskovosti vplyvom jednorazových faktorov, ale aj prepadom čistých úrokových príjmov.

Hoci by slovenský bankový sektor mal byť pomerne odolný voči prípadnému nepriaznivému vývoju ekonomiky a finančných trhov, bude musieť bojovať s prepadom ziskovosti. Konštatuje to na základe vykonaných stresových testov ku koncu roka 2016 Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej analýze slovenského finančného sektora za rok 2016. Banky pritom testovala v troch scenároch pre roky 2017 a 2018. V základnom sa počíta podľa aktuálnych prognóz NBS so solídnym rastom ekonomiky vplyvom súkromnej spotreby a postupným rastom investícií v roku 2018. V ďalšom scenári sa predpokladá prepad globálnej ekonomiky vplyvom naplnenia geopolitických rizík a tretí scenár počíta s dlhodobejšími negatívnymi vplyvmi z predošlého scenára a tým pádom aj s prehĺbením recesie v roku 2018.

„Aj keď odolnosť sektora je naďalej dostatočná, je možné poukázať na predpokladaný výrazný prepad ziskovosti v rokoch 2017 a 2018 už aj v základnom scenári oproti roku 2016,“ píše centrálna banka v analýze. Významný podiel na poklese ziskovosti bude mať síce jednorazový vplyv vlaňajších príjmov z predaja podielu spoločnosti VISA, podľa centrálnej banky však budú výrazne klesať aj čisté úrokové príjmy. „Tieto príjmy sa znížia v rámci základného scenára o 100 mil. eur v roku 2017 oproti roku 2016 a o ďalších 80 mil. eur v roku 2018,“ spresňuje NBS. Za poklesom čistých úrokových príjmov je pritom najmä predpokladané zmiernenie rastu objemu úverov, ako aj predpokladaný dodatočný pokles úrokových sadzieb najmä v prípade spotrebiteľských úverov.

To podľa centrálnej banky znamená, že sa očakáva pokles schopnosti sektora generovať čisté úrokové príjmy, ktoré ako hlavný zdroj príjmu pre banky sú kľúčovým faktorom pri schopnosti budovať kapitálové vankúše na absorpciu neočakávaných strát. Tento predpoklad sa odzrkadlil aj na finančnom výsledku bankového sektora, keď v rámci základného scenára by za sledované dva roky v rámci stresového testovania vykázali stratu dve banky. V prípade prvého negatívneho scenára by však už tento počet stúpol na 10 bánk a v najhoršom testovanom scenári by ich bolo až 12. Sektor ako celok by tak v prvom negatívnom scenári za roky 2017 a 2018 vykázal stratu vyše 180 mil. eur, v druhom ešte negatívnejšom by dosiahla až na takmer 570 mil. eur.

V poistnom sektore by naplnenie prvého negatívneho stresového scenára znamenalo v roku 2017 stratu 226 mil. eur a pokles základného imania o 30 %. V roku 2018 by sa však tento pokles do veľkej miery kompenzoval opätovným nadobudnutím zisku v hodnote 180 mil. eur. V prípade najnegatívnejšieho testovaného scenára by sa straty v prvom roku vyšplhali až na 588 mil. eur a vlastné imanie by sa prepadlo až o takmer 60 %. V roku 2018 by v porovnaní s predchádzajúcimi stratami poisťovne nadobudli len symbolický zisk na úrovni 2,3 mil. eur.

Situáciu v dôchodkových fondoch by v prípade negatívneho vývoja hospodárstva ovplyvnil aj rast rizikovosti portfólií zaznamenaný v minulom roku. Dôchodkové fondy druhého piliera sa totiž podľa centrálnej banky stali v uplynulých rokoch viac citlivé na prípadný negatívny vývoj na finančných trhoch. V prípade prvého negatívneho scenára by podľa výsledkov stresových testov mohli zaznamenať straty vo výške 1,9 %, v prípade ešte horšieho scenára až 5,4 % hodnoty aktív. „Znamená to, že v prípade nepriaznivého scenára by dôchodkové fondy DSS v priemere zmazali zisky dosiahnuté v období posledných dvoch rokov,“ dopĺňa NBS.

Ešte horšie by na tom boli v prípade naplnenia negatívnych rizík dôchodkové fondy v treťom pilieri, kde by straty oproti fondom v druhom pilieri mohli byť až dvojnásobné. Hlavným dôvodom je podľa centrálnej banky výrazne vyšší podiel akciovej zložky portfólií, ktorý sa v predchádzajúcich rokoch postupne priblížil k priemernému podielu akciovej zložky v kolektívnom investovaní. V sektore kolektívneho investovania pritom dopady prípadného negatívneho vývoja závisia od druhu jednotlivých fondov. Dlhopisové fondy by si napríklad mohli udržať ešte v prvom negatívnom scenári kladné výnosy, v horšom scenári by to znamenalo straty vo výške 4 %. Akciové fondy by však boli vystavené poklesu hodnoty až vo výške približne 20 % aktív.