oPeniazoch.sk, New Scientist Foto: thinkstock
Predstava, že ekonomika a podnikanie sú o konkurenčnej súťaži a presadzovaní vlastného záujmu je vôkol presadzovaná, ale chybná.
Globálna finančná kríza otriasla základmi dlhoročnej dominantnej paradigmy ekonomickej teórie vytvorenej Homo economicusom. Ide o myšlienku, že jednotlivci aj firmy robia informované, racionálne kroky, dokážu mať správny úsudok o rizikách a možnostiach, aby minimalizovali svoje straty. Kríza nás ale prinútila hľadať presnejšie vedecké modely na vysvetlenie, ako sa ľudia a firmy správajú v reálnom živote, a ako finančné trhy fungujú, či mali fungovať.
Bankári, manažéri hedžových fondov a politici sú ľudské bytosti, takže by mal prevažovať v ich prípade zdravý rozum. Myšlienka, že ľudská povaha by mohla mať niečo spoločné s rozhodovaním sa v súčasných modeloch čoraz viac udomácňuje. Širšia komunita evolučne zmýšľajúcich biológov, ekonómov a psychológov tvrdí, že nové svetlo môže vrhnúť na základy ekonómie a podnikania celkom neobvyklý zdroj: evolúcia.
Konkurencia medzi firmami bola často prirovnávaná k darwinovskému boju, kde silnejšie firmy dokážu prežiť a prosperovať a tie slabšie sa vytratia. Táto myšlienka má pôvod v práci ekonómov, ako je Joseph Schumpeter a Milton Friedman, a bol nedávno oživená britským ekonomickým historikom Niallom Fergusonom, ktorý napísal v roku 2007, že "ponechaný sám na seba, prirodzený výber by mal rýchlo eliminovať najslabšie inštitúcie na trhu, ktoré zvyčajne pohltia tie úspešné".
Šéfovia firiem sú si veľmi dobre vedomí tohto bezohľadného prostredia. Keď sa na trhu objavil telefón s Androidom, ohrozilo to postavenie iPhoneu ako dominantného hráča na trhu. Steve Jobs vtedy sľúbil, že povedie "termonukleárnu vojnu" a svojich konkurentov zničí. Ale evolučná veda za posledné desaťročia veľa pokročila od zjednodušujúcej predstavy, že príroda sú len "krvavé zuby a pazúry". Moderná evolučná perspektíva naznačuje, že obraz je o niečo zložitejší.
Je pravda, že Darwinove základné princípy variácie výberu a retencie dokážu vysvetliť prečo niektoré firmy môžu prežiť a iné nie. Aj keď to nie je čisto darwinovský proces, vzhľadom k zmierňujúcim faktorom, ako sú vládne nariadenia, tieto predpovede sa ukázali ako lákavá pomôcka pre mnohých ekonómov. Asi preto, že na prvý pohľad posilňujú tri piliere neoklasickej ekonómie:
– ekonomickí aktéri presadzujú vlastný záujem
– sebeckosť vedie k verejným statkom (teóriu "neviditeľnej ruky" presadzoval otec modernej ekonómie Adam Smith)
– všetko dohromady vedie k optimalizácii trhu.
Avšak uplatňovanie takéhoto stereotypu uvažovania vedie k paradoxu. Firmy sú podľa definície skupinami osôb, a teda konkurencia medzi firmami znamená výber medzi skupinami, nie jednotlivcami. To podkopáva spomínané tri piliere a hovorí o individuálnej úrovni, o "altruistickom správaní sa," namiesto sebeckého.
Našťastie porozumenie evolučnej biológie ponúka vysvetlenie tohto paradoxu. Kľúčom k úspechu je viacúrovňová teória výberu, ktorá uznáva, že prirodzený výber môže pracovať na viacerých úrovniach naraz, a tak poskytuje realistickejší obraz toho, ako sa firmy a ich zamestnanci správajú na konkurenčnom trhu. Hlavnou myšlienkou je, že zatiaľ čo jednotlivci môžu skutočne presadzovať svoj vlastný záujem, berú do úvahy aj sadu psychologických faktorov, ktoré sťa by neviditeľnou rukou, zladia ich vlastný záujem s dobrom pre firmu alebo dokonca širšiu spoločnosť. Ale to nie je ruka Smitha, ale Darwina. Ide o základný princíp v evolučnej biológii. Viacúrovňová teória výberu je veľmi dôležitá pre pochopenie základných prechodov v evolučnej histórii života ako je napríklad formovanie mnohobunkových organizmov zo skupiny buniek.
Viacúrovňová teória výberu vytvára predpovede, aké druhy ekonomického správania sa objavia v rôznych prostrediach. Tam, kde je silné konkurenčné prostredie, môžeme očakávať väčšie zladenie záujmov medzi organizáciou a zamestnancami, čo má za následok vyššiu účinnosť firiem a angažovanejších pracovníkov, menej absencie a vyšší obrat. V krajnom prípade môžeme vidieť nárast neetických praktík na podnikovej úrovni, ako je talentové pytliactvo, zavádzanie zákazníkov, či regulačných orgánov.
V prípade, že medzi firmami je konkurenčné prostredie slabé, očakáva sa nárast neefektívnych firiem, individuálne záujmy sa dostávajú do popredia. V krajnom prípade by sme mohli vidieť nárast neetických praktík v rámci firiem, ako sú napríklad individuálne podvody, krádeže a agresivita na pracovisku.
Dajú sa dokonca vytvoriť detailné predpovede, aký druh ekonomického správania sa pravdepodobne zrodí z rôznych jednotlivcov – zamestnancov. Zhodnotenie, v kombinácii s empirickými poznatkami o psychickej dispozícii, nám umožňuje určiť podmienky, za ktorých sa viac presadia sebeckí alebo viac profiremne orientovaní zamestnanci. Tieto predpovede pomáhajú manažérom spoločností navrhnúť firemnú kultúru, ktorá podporuje tie najproduktívnejšie inštinkty, aké ľudská povaha môže ponúknuť.
Na rozdiel od klasického racionálneho prístupu, ktoré predpokladá, že jednotlivci sú vedení iba tým, ako maximalizovať svoje vlastné výhody často na úkor druhých, viacúrovňová teória výberu predpovedá, že zamestnanci sa budú zaujímať aj o neekonomické sociálne benefity ako napríklad postavenie a prestíž. Zamestnanci budú napríklad pracovať viac, ak vnímajú, že sa s nimi zaobchádza spravodlivo, dostávajú rovnaké odmeny za rovnaké úsilie ako ich kolegovia. Ak však zistia, že ich spolupracovníci len beztrestne parazitujú, stratia motiváciu aj úsilie niečo dosiahnuť. Rovnako tak pracovníci budú viac motivovaní, ak ich správanie niekto ocení. Dobré meno je prinajmenšom rovnako prospešné ako dobrý plat, dokazuje neurologický výskum.
Viacúrovňová teória výberu sa hodí aj na predpovede štýlu vedenia. Napríklad, keď je na jednej strane neľútostná konkurencia medzi firmami ale medzi spolupracovníkmi relatívne slabá, potom je pravdepodobné, že nastúpi demokratickejší a participatívny štýl vedenia. Jednoducho povedané, ľudia sa spoja, aby dosiahli spoločný cieľ.
To sú len niektoré z nových poznatkov o správaní sa firiem, ktoré vyplývajú z moderného evolučného prístupu k ekonomike. Tento prístup je dôležitým doplnkom v oblasti behaviorálnej ekonómie, snahe pochopiť ekonomické rozhodovanie z psychologického hľadiska. Skutočnosť, že ľudia potrebujú pracovať môže spočívať predovšetkým v individuálnej motivácii zamestnancov, ako to tvrdí Adam Smith. Ale netreba zabúdať ani na spoločný základ, kde sa záujmy jednotlivcov pretínajú so záujmami firmy a širšej spoločnosti. Ruka, ktorá vedie ľudí, aby si navzájom pomáhali a tým pomáhali sami sebe, sa zdá byť výsledkom evolúcie, a nie Homo economicus.
Kľúčom k vytváraniu efektívnych organizácií nie je nájsť nejaký (neefektívny) kompromis medzi etablovanými záujmami jednotlivca a ich skupinou, ale pracovať s podstatou ľudskej povahy, aby sa individuálne a organizačné záujmy navzájom prekrývali.
Prvým krokom je si uvedomiť, že ľudia sú nedokonalé produkty evolúcie, môžeme byť radi, že sa dokážeme správať racionálne aj v prípadoch, kedy všetci ostatní strácajú hlavu. Ale správať sa racionálne v hre plnej šialencov je samo o sebe šialenstvo. Toto môže boli kľúčovou príčinou finančnej krízy, ktorá v posledných niekoľkých rokoch zdevastovala naše ekonomiky aj peňaženky. "Nič nie je tak katastrofálne ako racionálne investičné politiky v iracionálnym svete," poznamenal raz John Maynard Keynes.
Autorom je Mark van Vugt z Vrije Universiteit v Amsterdame a University of Oxford, špecializuje sa na evolučnú psychológiu a obchod.
