oPeniazoch.sk, natixis Foto: thinkstock
V súčasnosti môžeme nájsť niekoľko politicky korektných a všeobecne prijímaných ekonomických názorov, ktoré však majú pochybný základ.
Expanzívna monetárna politika by mala byť nahradená expanzívnou fiškálnou politikou.
Dôvodom by malo byť to, že súčasná monetárna politika so sebou môže niesť celý rad neplánovaných dôsledkov. Lenže prechod od jednej politiky k druhej nedáva zmysel, pretože fiškálna expanzia sa dá dosiahnuť len v prostredí expanzie monetárnej. Tá totiž bráni tomu, aby sa zhoršila solventnosť mnohých krajín. Ak by sme teda prešli k menej expanzívnej monetárnej politike, museli by sme zároveň tlmiť fiškálnu stimuláciu, inak by hrozila strata solventnosti.
Zvýšenie verejných investícií či všeobecne efektívne vládne výdavky zvyšujú dlhodobý ekonomický rast.
Opäť pochybné tvrdenie, tieto výdavky a investície totiž často smerujú do oblastí, ktoré sa ekonomického rastu vôbec netýkajú. Ako ukazujú nasledujúce dva grafy, vzťah medzi rastom na jednej strane a verejnými investíciami
či efektívnymi vládnymi výdavkami, neexistuje.
V krajinách OECD panuje nadbytok úspor a teda je potrebné stimulovať dopyt.
Je pravdou, že úspory boli v krajinách OECD mimoriadne vysoké v rokoch 2009-2012, avšak potom klesli a pohybujú sa na úrovni bežnej pred krízou.
Stimulácia domáceho dopytu naštartuje domáci výrobný sektor.
Stimulácia dopytu ospravedlňovaná nadbytkom úspor zmysel nedáva a podobné je to s tvrdením, že táto stimulácia oživí domáci výrobný sektor. Vo Veľkej Británii, eurozóne ako celku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku a Španielsku totiž s rastom domáceho dopytu rastú najmä dovozy. Bolo to zrejmé v čase, keď výrazne klesla ceny ropy, ktorá v týchto krajinách znížila infláciu a následne sa premietla do vyššieho dopytu.
Vo vyspelých krajinách investuje korporátny sektor príliš málo.
Často počujeme, že korporátne investície sú v krajinách OECD mimoriadne nízko. Pokiaľ ich ale porovnáme s potenciálnym rastom, nachádzajú sa naopak veľmi vysoko. Zjavné je to z posledného obrázku, ktorý porovnáva produktívne investície v USA, Veľkej Británii, eurozóne a Japonsku a potenciálny rast v týchto krajinách ako celku. Skutočným problémom teda nie je výška investícií, ale ich kvalita.
