oPeniazoch.sk, the atlantic Foto:thinkstock
Hlavný ekonóm prezidenta Obamu argumentuje, že pri správnej politike bude umelá inteligencia skôr prínosom pre trh práce než hrozbou.
V rôznych debatných krúžkoch na webe, ale aj na chodbách akademickej obce sa v ostatnom čase objavuje téma, či nás v nadchádzajúcich desaťročiach, budú pokroky v oblasti umelej inteligencie, na pracovnom trhu ohrozovať. Bude ľudská práca zbytočná?
Na prvý pohľad ekonomické výsledky svedčia o tom, že niet dôvodov na obavy. Firmy naberajú ľudí, dokonca ich nevedia nájsť ani na menej kvalifikované pozície. Ale produktivita práce, teda výkon ekonomiky za ľudskú odpracovanú hodinu, rastie príliš pomaly. Ak by roboti nahradili väčšiu časť pracovných miest, nastal by opačný prípad. Ekonomika by vyrábala viac s menším počtom pracovníkov.
Pomalý rast produktivity vedie k obavám, že technologický vývoj neprichádza dostatočne rýchlo. Rast produktivity, často vychádzajúci z nástupu nových technológií, slúži ako jeden z najdôležitejších faktorov pre rast príjmov, pomalý rast za posledných niekoľko desaťročí výrazne prispel k nižšiemu rastu miezd v tom istom časovom období. Umelá inteligencia by posilnila rast produktivity, a na oplátku by sa zvýšili príjmy aj životná úroveň. Z týchto dôvodov by mala byť umelá inteligencia oceňovaná, a jedinou otázkou by malo byť, ako jej nasadiť viac.
Problém je, že umelá inteligencia nemusí nutne mať iba pozitívny vplyv na pracovný trh. Nedávna štúdia Rady ekonomických poradcov (CEA), ukazuje, že slabšie platené pracovné miesta sú oveľa ohrozenejšie, než tie, kde sa zarába slušne. Osemdesiat tri percent pracovných miest, kde sa zarába menej ako 20 dolárov na hodinu, sa kvôli automatizácii dostanú pod tlak. Ak si to porovnáme s pracovnými miestami kde sa zarába medzi 20 až 40 dolárov za hodinu, ohrozených je už len 31 % a pri 40 dolároch za hodinu sú to už len štyri percentá pracovných miest.
Samozrejme, že rozvinuté ekonomiky zaviedli obrovské množstvo inovácií za ostatné tri storočia, bez toho aby sa ľudská práca stala zastaranou. Väčšina typov úloh, ktoré existovali v roku 1700 už dnes neexistujú, ale na ich miesto nastúpili nové typy úloh, ktoré si nikto v minulosti predstaviť nevedel. To všetko kvôli technologickým pokrokom. Tento trend asi bude pokračovať, i keď má umelá inteligencia potenciál nahradiť niektoré ľudské úlohy, pravdepodobne sa objaví dopyt v úplne novej oblasti pracovných miest.
Okrem tlaku na pracovné miesta s nízkou špecializáciou, treba brať do úvahy aj starnutie opulácie a neskorší odchod do dôchodku. Posúva sa nielen vrchol produktivity zamestnancov, ale rastie aj nezamestnanosť čo sa premieta do negatívnych sociálno-ekonomických výsledkov. Analýzy poukazujú na skutočnosť, že ľudia s nižším vzdelaním jednoducho nechcú pracovať, chýba na trhu práce ponuka. Nevýrazný dopyt po pracovných silách, sa pretavuje do menej pracovných príležitostí a nižších platov.
S najväčšou pravdepodobnosťou umelá inteligencia nedokáže nahradiť všetku ľudskú prácu, dá sa očakávať určité prechodné obdobie, ktoré najviac postihne práve pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. Pôjde o obdobie zvratu, v ktorom pracovníci ťahaní novými technológiami si nájdu nové zamestnanie, často na pracovných miestach, ktoré umelá inteligencia vytvorí. Môže to trvať niekoľko rokov a môže to viesť k vytváraniu príjmovej nerovnosti, ale aj dlhšej nezamestnanosti. Rozsah nerovnosti nie je výhradne spôsobený technológiami. Naprieč vyspelými ekonomikami sveta, si najvyššie príjmy rozdeľuje 1 – 18 percent obyvateľstva. 18 percent v Spojených štátoch, menej ako 10 percent vo Francúzsku, Taliansku a Japonsku. Tieto krajiny majú podobné technické kapacity, ale rôzne inštitúcie, kultúru a politiku.
Mužská populácia v produktívnom veku vo vyspelých ekonomikách sa pohybuje od 87 percent v Izraeli, 96 percent vo Švajčiarsku, 88 % v Spojených štátoch. Tieto rozdiely v účasti sú obrovské, ak to dáme do súvislosti s rozdielom v nezamestnanosti v USA v časoch recesie a dobrých časoch, dostaneme sa k 2 percentám. A opäť, nie je tam žiadny významný technologický rozdiel, ktorý by vysvetľoval veľké rozdiely v miere zamestnanosti medzi týmito krajinami.
To naznačuje, že neexistuje žiadny ekonomický dôvod, že by sa nedala vyriešiť nerovnosť, zvýšiť zamestnanosť a zároveň sa tešiť ešte vyššej úrovne technológií a produktivitu než akú máme dnes. Záleží na tom, ako politiky, ktoré formujú pracovné trhy, ako je poistenie pre prípad nezamestnanosti, vzdelávanie a odborná príprava, spolu s daňovým systém a možnosťami kolektívneho vyjednávania, mohli výrazne zlepšiť fungovanie trhu práce. Bez ohľadu na to, či automatizácia a umelá inteligencie dokážu zhmotniť to, čo sa od nich očakávalo.
Ak inštitúcie ovplyvňujúce trh práce budú mať dostatočný priestor, aj zamestnanci s nízkymi príjmami budú schopní prosperovať, hoci aj tvárou v tvár umelej inteligencii. Verejná politika môže zohrať v podpore až príliš veľkú úlohu. Súkromný sektor je hlavným motorom pokroku, ale ak sa pozrieme na investície do základného výskumu, sú to peniaze vynakladané výhradne za účelom rozširovania vedomostnej základne, sčasti aj preto, že je ťažké pre súkromnú firmu získať výnos z investície do takéhoto výskumu. Štátne výdavky by mohli pomôcť napraviť tento deficit. Okrem toho verejná politika môže podporiť vývoj v oblasti počítačovej bezpečnosti a súkromia. To sú veľmi dôležité ingrediencie pre ekonomiku, čoraz viac závislé na technológiách. A konečne, politici sa musia uistiť, že je dostatok konkurencie na trhu, aby zamestnanci dostávali spravodlivé mzdy, spotrebitelia ťažili z nižších cien a širokej škály tovaru a že spoločnosti aj naďalej budú investovať do výskumu a vývoja.
Ak sa podarí naplniť tieto podmienky, umelá inteligencia nebude strašiakom, ale niečím, čo radi bez strachu uvítame.
