oPeniazoch.sk, politico Foto: TASR/AP;SITA/AP
Európski predstavitelia sa po minulotýždňovom maratóne s Davidom Cameronom zhodli, že dohoda odvráti chaotický rozvod. V zúfalej snahe udržať Veľkú Britániu v únii sa Európa posúva smerom k dvojrýchlostnej realite, informuje portál politico.
Odísť, či zostať? Oboje je rovnako traumatizujúce
Dôležité bude, nakoľko britskí voliči schvália plán dohodnutý na summite v Bruseli. Rovnako dôležité bude, aký bude mať EÚ po odklepnutí dohody vplyv na Veľkú Britániu. Zjednodušene povedané, táto dohoda účinne prepisuje pravidlá pre rokovania členských štátov v Bruseli. "Čo sa tu chystá, vytvára precedens, že všetko záleží na opätovnom prerokovaní," povedal jeden z úradníkov v Bruseli. Až do teraz boli členovia všeobecne prinútení akceptovať celú kanonádu pravidiel a predpisov EÚ, až na niekoľko významných výnimiek ako je právo Veľkej Británie rozhodnúť sa o tom, či chce z únie vystúpiť.
Dohoda Londýna s EÚ zachádza ešte oveľa ďalej, vytvára politický ekvivalent otvoreného manželstva. Kým obe strany právne vytvárajú zväzok, nie sú k sebe navzájom pripútané. Toto možno vyznieva dobre abstraktne, v praxi to však môže byť nebezpečné. Po skončení summitu, Cameron nenechal nikoho na pochybách o tom, čo dohoda znamená. "Británia bude trvalo mimo z tejto čoraz užšej únie, nikdy nebude súčasťou európskeho superštátu… Británia nikdy neprijme euro a máme zaistené dôležitú ochrany pre naše hospodárstvo ".
Vitajte vo dvojrýchlostnej Európe
Myšlienka úzko integrovaného jadra Európy, ktoré je obklopené viacerými voľne prepojenými satelitmi, nepredstavuje nič nové. Mnohí by mohol namietnuť, že vlastne dvojitá rýchlosť už v eurozóne existuje. Ale takmer všetky mimoeurópske krajiny, vrátane všetkých členských štátov EÚ z východnej Európy, sú povinné usilovať o členstvo v menovej únii. Takže ak hovoríme o dvojrýchlostnej Európe, jej existencia je prinajmenšom dočasná.
Navrhovaná úprava EÚ s Veľkou Britániou by mala ísť o krok ďalej, ide o inštitucionalizáciu prístupu k členstvu tzv. à la carte. Namiesto toho, aby sa základná skupina rovnako zmýšľajúcich krajín schádzala a prijala užšiu integráciu, jedna krajina tiahne opačným smerom a otvára dvere pre ostatných, aby urobili to isté. So zostupujúcim nacionalizmom naprieč mnohými krajinami východnej Európy, to nie je nepredstaviteľné, že štáty ako Maďarsko a Poľsko bude tiež žiadať o výnimky ohľadom prijatia eura alebo iných aspektov EÚ. V priebehu času by tieto pohyby mohli ďalej narušiť dôveru verejnosti v rámci EÚ, narušiť jej legitimitu.
Mnoho skalných Európanov už dlho argumentuje, že dvojrýchlostné riešenie je jedinou cestou vpred. Vplyvní európski politici z Nemecka, ako je Wolfgang Schäuble, a z Talianska Romano Prodi, už podporili túto myšlienku. Problémom dohody je, čo sa vlastne za ňou skrýva. Zhodujú sa napríklad v tom, že eurozóna potrebuje ministra financií. Pokiaľ ide o definovanie jeho úlohy, Berlín, Paríž a Rím sa od seba poriadne vzďaľujú.
Zatiaľ boli kroky smerom k dvojrýchlostnej Európe vynútené pod nátlakom, napríklad keď eurozóna vytvorila záchranný fond. Pod hrozbou kolapsu počas dlhovej krízy v roku 2011 sa vtedy 17 krajín eurozóny dohodlo na zdieľaní zdrojov pre vytvorenie záchranného fondu. Veľká Británia odmietla účasť s tým, že krajiny eurozóny by mali uzavrieť dohodu mimo Európskej zmluvy.
Ak sa nakoniec v referende rozhodne, že Británia zostane v EÚ, bude Brexit pravdepodobne aj naďalej politickou agendou pre Veľkú Britániu. Jedným z aspektov dohody je napríklad aj to, aby Londýn mohol vzniesť námietky proti regulačnej politike pohybu v eurozóne, ktoré podľa britského názoru znevýhodňujú londýnsku finančnú City. Zatiaľ nie je v dosahu liek na tieto spory, čo naznačuje, že by to mohlo ľahko prerásť do stavu, kedy sa situácia opäť vyhrotí.
Čas pre integráciu?
V niektorých ohľadoch pozitívny výsledok referenda by bol ten správny okamih pre jadro EÚ, že je potrebné pokračovať v integrácii. Otázkou je, či by Briti boli optimistickí ohľadom takejto integrácie, alebo by ju vnímali ako hrozbu. Dnes je ale scenár integrácie stále vzdialený. Európa je rozdeľovaná utečeneckou krízou a jej ekonomickými útrapami, nie je v pozícii, aby pokračovala v prerode na čoraz užšiu úniu.
Napriek problémom, mnoho eurofilov dohodu víta. EÚ totiž viac ako desať rokov cíti neistotu čo sa týka úlohy Veľkej Británie a tempa integrácie. Neexistuje žiadna iná cesta pre Európu, ako sa posunúť vpred, a to aj v prípade, že by aj ďalšie krajiny nasledovali britský príklad. "Zostane len jadro, zvyšok v určitých aspektoch odstúpi a nebude mať tak silný vplyv, ale nemyslím si, že je to také dramatické," povedal Thorsten Benner, spoluzakladateľ a riaditeľ Ústavu pre globálnu verejnú politiku, čo je berlínsky think tank. "Je to rozumné a je to jediný spôsob, ako to môže fungovať," dodal pre politico.
