oPeniazoch.sk, New York Times Foto: SITA
Nižšie náklady na energie znižujú infláciu a umožňujú centrálnym bankám ponechať uvoľnenú menovú politiku. To sa ale svetu v čase, keď sa takmer všade bojuje proti deflácii, príliš nehodí.
Klesajúce ceny ropy majú tendenciu prerozdeľovať príjmy od subjektov s nízkym medzným sklonom k spotrebe k subjektom s väčším medzným sklonom k spotrebe. Ide o dodatočný prírastok spotreby spôsobený určitou zmenou množstva peňazí, ktoré má daný subjekt k dispozícii. Bohaté ropné štáty Blízkeho východu a texaskí miliardári sediaci na ohromnom bohatstve sa len ťažko dostanú do likvidných problémov. V časoch väčšej turbulencie pre nich nie je problém výkyvy vo svojich príjmoch vyrovnávať z naakumulovanej rezervy.
Pozitívne vplyvy lacnej ropy sú v ekonomike široko rozprestreté. Ide hlavne o spotrebiteľov, ktorí si za peniaze ušetrené na lacnejších pohonných hmotách môžu kúpiť niečo iné.
Ale prečo to teraz nefunguje?
Vyššie uvedená logika mohla platiť v minulosti, dnes jej bráni rozmach frakovania. Mnoho investičných výdavkov bolo v ostatnom čase v ekonomikách úzko napojených na ceny ropy. Tieto investície boli prevažne krátkodobé, preto sa s poklesom cien ropy rýchlo stopli. V tom sa skrýva nelinearita dopadov výkyvov cien ropy. Kým 10-20 % pokles ceny dopadne na ekonomiku vyššie popísaným, tradičným spôsobom, aktuálny 70 % pokles už ale dramaticky ovplyvňuje producentov, ktorí sa dostávajú do veľkých likvidných problémov. Saudská Arábia je nútená k nebývalým úsporným opatreniam a vysoko zadlžené spoločnosti špecializované na ťažbu ropy frakováním začínajú mať vážne problémy so súvahami.
Malé zmeny cien ropy môžu pôsobiť expanzívne prostredníctvom viacerých kanálov. Skutočne veľké poklesy ale dávajú do pohybu proces núteného oddlžovania producentov, čo môže byť významná brzda svetovej ekonomiky. Najmä v čase, keď sa rozvinuté regióny stretávajú s pascou likvidity.
