oPeniazoch.sk, ČTK,CNBC Foto: SITA
Irán splnil všetky požiadavky obsiahnuté v minuloročnej dohode so svetovými mocnosťami týkajúce sa jeho jadrového programu. V sobotu večer to oznámila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Uvoľnila sa tak posledná prekážka pre odvolanie protiíránských sankcií zo strany USA a EÚ. Tie následne ohlásili, že sankcie proti Teheránu skutočne rušia.
Odvolanie sankcií proti Iránu avizoval v sobotu ráno iránsky minister zahraničia Mohammad Javad Zarifa. "Dnešný deň je dobrým dňom pre iránsky ľud, sankcie budú uvoľnené," citovala Zarifa agentúra Reuters. Už večer sa odvážne slová potvrdili, keď odvolanie sankcií ohlásili za Spojené štáty minister zahraničia John Kerry a za Európsku úniu šéfka diplomacie Federica Mogheriniová. Rozhodnutiu odvolať sankcie následne potvrdil americký prezident Barack Obama podpisom príslušných nariadení.
"Ďakujem Bohu za toto požehnanie a skláňam sa pred veľkosťou trpezlivého iránskeho ľudu. Gratulujem k veľkolepému víťazstvu," napísal na Twitteri po odvolaní sankcií iránsky prezident Hasan Rúhání.
Irán sa na obmedzenie jadrového programu so svetovými mocnosťami dohodol vlani v júli. Vyjednával so Spojenými štátmi, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom, Ruskom, Nemeckom a Čínou. Okrem iného sa v dohode zaviazal k vyradeniu časti centrifúg na obohacovanie uránu, zbavenie sa väčšiny obohateného uránu a tiež prestavbám niektorých svojich jadrových zariadení.
Odvolanie protiíránských sankcií ale zvyšuje napätie na trhu s ropou. Krajina totiž už dávnejšie avizovala, že bezprostredne po zrušení sankcií zvýši svoje dodávky čierneho zlata na trh o 500 000 barelov denne, do niekoľkých mesiacov potom o milión barelov denne. Tento zámer potvrdil iba niekoľko hodín po odvolaní sankcií námestník iránskeho ministra ropného priemyslu Amir Husajn Zamaninía, ktorého citovala agentúra Reuters. "Vzhľadom na podmienky na svetových trhoch a našim možnostiam sme pripravení zvýšiť svoj vývoz ropy o 500 000 barelov denne," uviedol.
Ťažba ropy v Iráne vplyvom sankcií klesla zo zhruba štyroch miliónov barelov denne o jeden milión. Vývoz sa potom od roku 2012 znížil o polovicu na viac ako jeden milión barelov denne.
"Do niekoľkých mesiacov sa vrátime na úroveň 3,8 až 3,9 milióna barelov," sľúbil vlani v auguste iránsky minister ropného priemyslu Bizan Zangáne. Podľa prieskumu agentúry Reuters o ťažbe ropného kartelu OPEC ťažba Iránu v júli minulého roka predstavovala 2,85 milióna barelov denne.
Podľa denníka Financial Times ale zrejme zvýšenie vývozu ropy nebude okamžité. "Od našich bankových a platobných systémov k trhovej operácii vedie dlhá cesta," povedal FT nemenovaný iránsky obchodník. Irán má tiež zastarané ťažobné zariadenia, do ktorých bude potrebné mnoho investovať.
Podľa Zangáneho Irán ustojí aj cenu ropy na 25 dolároch za barel, čo signalizuje, že krajina plánuje využiť svoje ropné zásoby bez ohľadu na to, že sa aktuálne ropa predáva len za zhruba 30 dolárov za barel. Cenu čierneho zlata tlačí dole previs ponuky nad dopytom a obavy z hospodárskeho vývoja Číny, ktorá je druhým najväčším spotrebiteľom ropy na svete po Spojených štátoch.
Niektorí analytici navyše upokojujú, že ani prípadné zvýšenie vývozu ropy z Iránu nemusí nutne spôsobiť ďalší pokles cien suroviny na trhoch. Zrušenie sankcií sa totiž čakalo, takže do cien sa to už čiastočne premietalo od minulého uzavretia jadrovej dohody.
Irán je členom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), ktorá by ešte pred niekoľkými rokmi súčasný pokles cien riešila znížením produkcie. Vlani v decembri sa ale ministri členských krajín prvýkrát za niekoľko desaťročí neboli schopní dohodnúť na výške celkového ťažobného limitu. Situáciu okolo ťažby ropy navyše teraz komplikuje napätie vo vzťahoch medzi Iránom a Saudskou Arábiou kvôli nedávnej poprave šiitského duchovného Rijád.
Svetové ceny ropy začali nový týždeň prepadom a napríklad cena ropy Brent zostúpila až pod hranicu 28 dolárov za barel na zhruba trinásťročnej minimum. Severomorská ropa Brent dnes v ázijskom obchodovaní zostúpila až na 27,67 dolára za barel, teda na najnižšiu hodnotu od roku 2003. Neskôr mierne oživila a okolo 08:00 SEČ sa obchodovala za zhruba 28,37 USD za barel, čo bolo stále o približne dve percentá menej ako cena v závere piatkového obchodovania.
Americká ľahká ropa WTI sa dnes skoro ráno prepadla až na 28,36 dolára za barel, čo je takisto minimum od roku 2003. Okolo 08:00 SEČ sa pohybovala okolo 28,86 USD so stratou takmer dvoch percent.
Podľa analytikov spoločnosti Barclays prichádza iránsky vývoz v nepriaznivom období. Na svetovom trhu panuje chronický nadbytok ropy, kvôli ktorému ceny tejto suroviny klesli od polovice roku 2014 o viac ako 75 percent. Len od začiatku tohto roka spadli o viac ako štvrtinu. Za celý minulý týždeň klesla cena Brent o 13,7 percenta. Bol to jej tretí týždenný prepad v rade.
Podľa obchodníkov je ale najnovší prepad cien v reakcii na vývoj okolo Iránu bezmyšlienkovitou reakciou. Iránske ambície na zvýšenie denného exportu o 500 000 barelov vraj nie sú príliš realistické a krajine údajne nejaký čas potrvá, než obnoví infraštruktúru vývozu, ktorá má za sebou roky nedostatočných investícií.
Irán, ktorý je členským štátom ropného kartelu OPEC, má však najmenej desať obrích tankerov plných ropy, ktoré by mohli zamieriť na trh. Analytici preto predpokladajú, že ceny ropy ešte klesnú.
