oPeniazoch.sk, quartz Foto: thinkstock
Čína robí slušný obchod s náramkovými hodinkami. Len v minulom roku ich vyviezla za 2,6 miliardy dolárov a zároveň doviezla v hodnote 2 miliardy dolárov.
Tento druh obchodovania, kedy podobný tovar prekročí štátne hranice v oboch smeroch, je relatívne novým javom, ale viac ako štvrtina všetkých obchodov sleduje tento vzor. Prečo sa mnoho krajín rozhodlo dovážať rovnaké veci, ktoré exportujú? Odpoveďou je rast na rozvíjajúcich sa trhoch, inými slovami motor globálnej ekonomiky.
Nebolo to takto vždy. Z hitorického pohľadu krajina väčšinou obchodovala s tovarom, ktorý si nedokázala vyrobiť doma. Automobily putovali do Veľkej Británie, kukurica do Kostariky, kovy do Južnej Kórey, sója do Číny. Tieto potreby tvorili väčšinu z globálnej ekonomiky. Ale v roku 1970 si ekonómovia Herbert Grübel a Peter Lloyd všimli, že mnohé obchody nedodržiavali základné zákony ponuky a dopytu. Grübel pripomenul, že dokonca naďabil na lyžiarske topánky, ktoré boli dovezené a následne vyvážené z Austrálie, kde teda sneží len zriedkakedy.
Ekonómovia to nazývajú "obchod v rámci priemyslu." Odvtedy rastie tento druh obchodu trikrát rýchlejšie ako staromódny spôsob obchodovania v rámci odvetvia. Ale prečo je dobré obchodovať s tovarom, aký už máte? Ekonomická teória to len ťažko vysvetľuje, my si na pomoc vezmeme syr.
Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Holandsko. To sú všetko hlavní vývozcovia syra. Každý z nich má podobný prístup k prírodným zdrojom a porovnateľné náklady na pracovnú silu. Napriek tomu tieto krajiny dovážajú syry za každé dva doláre z troch, ktoré dostanú za ich vývoz. Bohaté krajiny obchodujú so syrom, pretože ich obyvatelia si môžu dovoliť kúpiť to, čo chcú. Preferencie spotrebiteľov s vysokými príjmami riadia dovoz produktov od mobilných telefónov až po automobily. Nezáleží na tom, že by mohli existovať domáce ekvivalenty podobnej kvality. Veľkí vývozcovia sa špecializujú na výrobu konkrétnych odrôd a spotrebitelia majú možnosť vybrať si podľa toho, čo sa im páči.
Inými slovami, niektorí Nemci jednoducho preferujú francúzsky syr.
Ale obchod v rámci priemyslu nie je len otázkou vkusu. Niektoré z tejto činnosti sú dôsledkom globálnych dodávateľských reťazcov, ktoré sa spájajú kvôli súvisiacim materiálom, a vyvážajú hotový produkt. V iných prípadoch je obchod poháňaný kvalitou a cenou. Hodinky, ktoré Čína vyváža, sú väčšinou lacné, vyrobené s quartzovým strojčekom. Tie, ktoré dováža, sú naopak väčšinou luxusné, drahé, zo švajčiarskej odrody, uprednostňované bohatými Číňanmi a turistami.
Globálne odhady obchodu v rámci priemyslu do značnej miery závisia na tom, ako je zadefinovaný priemysel. Jedna komplexná sada odhadov bola vytvorená ekonómami Cameronom Thiesom a Timothym Petersonom. Táto dvojica zistila, že v roku 2010 obchod v rámci priemyslu predstavoval v priemere 2,7 % obchodu medzi ľubovoľnými dvoma krajinami. Ale to sa značne líši podľa toho, o akej krajine hovoríme. Bohaté krajiny sú ďaleko viac náchylnejšie zapojiť sa do obchodu v rámci priemyslu. Napríklad viac ako 50 % obchodu medzi veľkými európskymi krajinami je v rámci priemyslu. V Ázii sú to len tri obchodné partnerstvá, ktoré prekročili 30 %. V Afrike, iba dve majú viac ako 10 %. Z globálneho pohľadu Thies a Peterson zistili, že 27 % všetkých hodnoty obchodovania je v rámci priemyselných odvetví.
Ako krajiny bohatnú, majú tendenciu produkovať tovar, ktorý je čo najviac podobný kvalitou tomu z ostatných bohatých krajín. Aby bolo možné vytvárať konkurenciu, je nutná špecializácia. Bohaté krajiny sú zároveň aj tie, ktoré majú peniaze na nákup týchto nových špecializovaných produktov. Napríklad v priebehu posledných tridsiatich rokov, americkí, nemeckí a japonskí výrobcovia automobilov vytvárajú modely, ktoré sú si veľmi podobné kvalitou aj cenou. Aby bolo možné odlíšiť sa, výrobcovia automobilov sa špecializujú na vytváranie tých najluxusnejších alebo najšetrnejších k životnému prostrediu.
Ak sa rozvíjajúce sa ekonomiky budú aj naďalej rozvíjať, budú vyrábať a spotrebúvať viac špecializovaného tovaru, rovnako ako bohaté krajiny. Ako sa zmení ekonomika, keď taká Brazília, alebo India začnú vyvážať svoje vlastné verzie populárnych produktov?
Jedným z miest, kde možno hľadať odpovede je východná Európa. Keď sa pripojilo 10 krajín bývalého východného bloku do Európskej únie v roku 2004 a 2007, získali väčší prístup na trhy západnej Európy. Podľa údajov z Ústavu rozvojových ekonomík sa obchod v rámci odvetvia s európskymi partnermi okamžite zvýšil. Spočiatku sa vývoz sústredil na produkty, ktoré mali nižšiu kvalitu aj cenu, než ich ekvivalenty v iných krajinách EÚ. Avšak, podľa štúdia sa kvalita tohto tovaru na export zlepšovala a stále viac sa približovala tomu zahraničnému.
Tento efekt je dobre viditeľný aj v Číne, kde sa noví výrobcovia high-end hodiniek snažia konkurovať dovážaným švajčiarskym značkám. Ostatní čínski podnikatelia sa vrhli na výsadbu viníc či zakladajú luxusné módne značky. Či už budú tieto výrobky vyvážať za hranice Číny, alebo nie, vstúpia na vysoko špecializovaný trh s luxusným tovarom.
Po 50 rokoch rýchleho rastu, je ľahké si predstaviť, že obchod v rámci odvetví sa nakoniec premietne v drvivej väčšine svetového obchodu. Je to však veľmi dlhá cesta k utópii voľného obchodu, kedy všetky krajiny dokážu produkovať kvalitné drahé syry. Ekonóm Charles Sawyer povedal pre portál quartz, že HDP na osobu sa musí dostať niekde medzi 7000 a 10 000 dolárov, aby sa začali vyvíjať globálne nákupné zvyky. To znamená, že dnes najmenej polovica krajín a 70 % svetovej populácie, sú jednoducho vylúčené z preferovaného rastu ekonomiky.
