oPeniazoch.sk, TASR
Rakúsko má od roku 2007 stále rovnakú výšku svojho zlatého pokladu, 280 ton. Pozostáva z 22.400 zlatých tehál. Informuje o tom APA. V nedávnej histórii ho malo aj podstatne viac. V 80. rokoch minulého storočia dosiahol zlatý poklad Republiky Rakúsko 657 ton.
Centrálna banka (OeNB) krajiny sa usiluje, aby sa polovica súčasného zlatého pokladu štátu, teda 140 ton, skladovala na domácej pôde. Tento cieľ sa má dosiahnuť do roku 2020.
K repatriácii prvých 15 ton kovu došlo nedávno z Bank of England. Ich prevoz stál OeNB do 100.000 eur. Zlato sa previezlo z Londýna do Viedne lietadlom.
Guvernér Rakúskej národnej banky Ewald Nowotny uviedol, že predvojnové Rakúsko malo vysoké rezervy zlata. Prvým krokom po obsadení krajiny v roku 1938 bolo ich zhabanie. Mnohí historici tvrdia, že to bol dôležitý dôvod pripojenia krajiny k Nemecku. Viedeň mala totiž viac zlata ako Berlín.
Po skončení druhej svetovej vojny sa dostalo Rakúsko k takmer polovici svojich zlatých rezerv. Časť ostatného zlata sa stratila na večné veky.
Rakúske zlaté rezervy silno rástli v 50. a 60. rokoch minulého storočia, v období hospodárskeho zázraku krajiny.
Viedeň svoje rezervy z geopolitických príčin počas studenej vojny skladovala v zahraničí. Nowotny povedal, že sa vtedy uskutočňovala politika nedržať veľké hodnoty vo východnom Rakúsku. Rezervy boli v zahraničí na piatich alebo šiestich miestach.
Zlato stratilo postavenie rezervnej meny v 70. rokoch minulého storočia, keď sa zrušilo jeho napojenie na americký dolár a jeho význam klesol ešte viac v roku 1999 vznikom Európskej menovej únie.
Zlato však ani v eurozóne nestratilo význam. Ako stála hodnota prispieva k stabilite eura.
Centrálne banky eurozóny majú spoločne k dispozícii 10.789 ton žltého kovu. Rezervy eurozóny sú vyššie než USA. Ich rezervy sú 8133 ton.
