oPeniazoch.sk, Saxo Foto: SITA
ECB vo štvrtok rozhodne o menovej politike. Otázka nestojí tak, či sa banka prikloní k novému uvoľňovaniu politiky, ale skôr v akej miere politiku uvoľní. V posledných týždňoch pre to pripravovalo pôdu hneď niekoľko členov ECB. Guvernér rakúskej centrálnej banky Ewald Nowotny opätovne zdôraznil riziko, že sa Európa dostane do situácie, akú poznáme z Japonska. A pokiaľ ide o hlavného ekonóma ECB Petera Praeta, ten zopakoval svoje výroky o užitočnosti negatívnych sadzieb, ktoré majú mať pozitívny vplyv aj na ziskovosť banky.
ECB má v zásade tri základné možnosti:
Samotné zníženie depozitnej sadzby s možnosťou ďalšieho uvoľňovania
Doteraz sa zdá, že depozitná sadzba je protežovaným nástrojom ECB. Náš základný scenár vychádza z toho, že dôjde k zníženiu o 10 až 20 bázických bodov, teda na -0,30 % až -0,40 %. Takéto rozhodnutie by bolo v súlade s očakávaniami trhu. Pre minimálnu aktivitu banky v decembri pritom hovoria minimálne tri faktory: Euro je na jednoznačne priaznivej úrovni pre európsku ekonomiku i pre ECB. Posledné ukazovatele PMI ukazujú skôr na vhodnosť sprísnenia menových podmienok. ECB si určite nechá v zálohe opatrenia pre prípad problematickej inflácie v eurozóne alebo pre prípad paniky na trhu v dôsledku pravdepodobného zvýšenia sadzieb zo strany Fedu.
Zavedenie dvoch depozitných sadzieb s cieľom vyvinúť väčší tlak na banky
ECB logicky využíva široký rad nástrojov, ktoré môžu zahŕňať napríklad dve depozitné sadzby. Znamenalo by to zavedenie rozdielnych úrokových sadzieb na vklady podľa toho, ako veľké nadbytočné rezervy banky v centrálnej banky majú. Banky s vysokými nadbytočnými rezervami, teda najmä veľké európske banky, ktoré príliš využívajú vkladové možnosti, by mali nižšie, teda ešte negatívnejšiu sadzbu než banky s menej výraznými nadbytočnými rezervami. Na pozadí je opäť snaha donútiť banky požičiavať. Nech by to bol akýkoľvek rozdiel v úrokoch, v každom prípade by to znamenalo skomplikovanie monetárnej politiky odrážajúcej zmätok medzi centrálnymi bankármi, ktorí nie sú schopní výrazne zvýšiť infláciu a rast.
Vypálenie z novej monetárnej bazuky a prekvapenie trhov
Vzhľadom k tomu, že pre budúci rok je stagnácia inflácie nevyhnutná a že prebieha kvantitatívne uvoľňovanie, mohla by sa ECB rozhodnúť pre liečbu šokom pomocou monetárnej bazuky. K dispozícii má rad úprav programu odkupovania aktív, predĺženie programu, zvýšenie objemu mesačných nákupov, zavedenie nových nástrojov (napríklad dlhopisov vydávaných miestnymi autoritami), prípadne zníženie 25 % limitu na nákup vládnych dlhopisov s ratingom AAA.
ECB by sa mohla pokúsiť využiť moment prekvapenia. Modifikácia kvantitatívneho uvoľňovania môže fungovať spoločne so znížením úrokových sadzieb s cieľom maximalizovať psychologický vplyv nových opatrení centrálnej banky na ekonomické subjekty. V krátkom období je tento scenár pomerne nepravdepodobný, pretože vyžaduje pomerne vysokú zhodu medzi centrálnymi bankami krajín eurozóny. Proti sú ale obaja zástupcovia Nemecka v ECB. Okrem toho tento scenár nesie ďalšie riziko. Pokiaľ bude chcieť ECB trhy zakaždým zaskočiť, čoskoro nebude mať žiadne nové nástroje, takže nevyhnutne sklame.
Limity expanzívnej monetárnej politiky
V posledných rokoch bolo zložité predvídať zmeny v monetárnej politike. Chápať, ako centrálne banky analyzujú makroekonomické dáta, je stále zložitejšie. Ich snaha, a to sa týka aj ECB, vždy aktívne reagovať na očakávania trhu, je trochu mätúca, aspoň vzhľadom k pomerne slabým výsledkom expanzívnej politiky. Eurozóna teraz čelí paradoxu. Monetárna politika nikdy nebola tak podporná, ale aktivita banky zatiaľ nedopadla na príliš úrodnú pôdu.
Hlavným pozitívnym efektom intervencií ECB bolo znehodnotenie eura. Pre Francúzsko znamenal 10 % pokles hodnoty eura rast exportu, ktorý v automobilovom priemysle dosiahol 8 %, a tiež tvorbu zhruba 20-30 tisíc pracovných miest. Pád eura prebehol vo chvíli, keď sú úroky na dlhopisovom trhu na minime, 30 % štátnych dlhopisov krajín eurozóny má negatívny výnos, v Nemecku sa to týka 50 % štátnych dlhopisov.
Aj napriek pozitívnym náznakom zostáva rast ekonomiky slabý a inflácia nízka v porovnaní s plánmi centrálnej banky. Je čas uznať, že monetárna politika už nie je tým najúčinnejším nástrojom. Na konci novembra to naznačil Mario Draghi, keď zdôraznil, že nárast nominálnych miezd v sektore služieb umožní posilniť rast inflácie. Jeho slová mierila hlavne do Nemecka.
Rozdiely v monetárnej politike na oboch stranách Atlantiku budú výrazne ovplyvňovať finančné trhy. Logicky by situácia mala viesť k zvýšenej volatilite, čo by mohlo vyústiť v priblížení sa parite eura a dolára. Technická analýza v podstate zdôrazňuje hlavnú psychologickú podporu v zóne 1,0450-1,0500 EUR / USD obmedzujúcu potenciálne medvedie tendencie. Ak bude porušená táto úroveň, krátke pozície na trhu s dlhopismi pravdepodobne spôsobia, že menový pár v krátkom čase príde o veľkú časť hodnoty. Parita je opäť v dohľade. Ak sa nedosiahne v decembri, dôjde k tomu v budúcom roku v dôsledku nevyhnutného rozdielu v úrokových sadzbách.
Autorom je Christopher Dembik, ekonóm zo Saxo Bank.
