oPeniazoch.sk, credit suisse Foto: SITA
Globalizácia nie je niečo, čo si môžeme vybrať. Diskusie preto bývajú sprevádzané buď nadšením nad možnosťami, ktoré nám ponúka, alebo naopak rozhorčením a nechuťou ku konzumnej spoločnosti. Všetci však už sedíme v rozbehnutom vlaku a zdá sa, že globalizácia je spoločným osudom pre všetkých obyvateľov tejto planéty.
Po hospodársko-ekonomickej stránke sa globalizácia snaží prebudiť rast ekonomiky v hospodársky slabších krajinách a prispôsobiť ich svetovému štandardu, udávanému hospodársky silnými a rozvinutými štátmi. Protikladom globalizácie je regionalizácia, kedy trendy vyvolávajúce globalizáciu sú diskriminované v prospech lokálnych štruktúr. Ekonomicky to znamená, že štát na svojom území obstará všetky možné hospodárske potreby a dováža len skutočne to, čo nie je v jeho silách doma vytvoriť, či vyťažiť.
Credit Suisse nedávno publikovala správu o tom, čo by mohlo viesť ku koncu globalizácie a ako by to vyzeralo, keby k tomu naozaj došlo.
Zmena medziľudských interakcií
Od skutočne globalizovanej digitálnej sféry sme stále ďaleko. Kultúrne, jazykové a historické bariéry internetový svet naďalej rozdeľujú. Je to skôr nepravdepodobný scenár, ale digitálny kontakt by sa v budúcnosti mohol stať dôležitejším než ten priamy.
Ústup obchodovania a spolupráce medzi národmi
3D tlač uľahčí a zlacní výrobu tovaru na domácej pôde. To bude znamenať menej obchodovania a spolupráce medzi štátmi i firmami. Krajiny by sa mohli tiež rozhodnúť posilniť bariéry obchodovania, najmä v podobe prirážok. Od roku 1995 sa relatívne zvyšujú netarifné bariéry obchodu, ktoré sú spolu so sankciami pre globalizáciu ďalšou hrozbou.
Vojny robotov
Rastúca automatizácia by mohla vyústiť do boja robotov. Tým by sa obmedzili riziká a straty na ľudských životoch. Roboti a ich ľahká nahraditeľnosť vojnu zlacňuje. Krajiny by sa do nich zapojili ochotnejšie, čo by viedlo k politickej nestabilite a rozpadu medzinárodných vzťahov.
Vyústenie internetovej bezpečnosti v izolácii
Vzhľadom k rastúcemu riziku kybernetickej špionáže by sa krajiny začali izolovať a vytvárať vlastné internetové siete, ako je tomu dnes napríklad v Severnej Kórei. Čo sa internetovej bezpečnosti týka, rozvíjajúce sa krajiny vrátane Iránu a Číny sú v súčasnosti oveľa prísnejšie než tie rozvinuté.
Obezita a podvýživa
V roku 2013 bolo 42 miliónov detí pod päť rokov obéznych alebo malo nadváhu. V roku 2014 malo 1,9 miliardy dospelých ľudí nadváhu. Na druhej strane spektra bolo podľa OSN medzi rokmi 2012 a 2014 podvyživených 805 miliónov ľudí. Potravinová bezpečnosť sa stane dôležitou politickou témou, najmä v nestabilných oblastiach. Otázka obezity aj podvýživy sa bude musieť riešiť na medzinárodnej úrovni.
Pokles medzinárodného obchodu s potravinami
Potravinová závislosť trápi mnohé krajiny, čo by sa mohlo prejaviť ich stiahnutím sa z globálnych potravinových trhov. Príkladom je ruský zákaz vývozu pšenice v roku 2010 alebo čínsky záväzok dosiahnuť sebestačnosť vo všetkých hlavných poľnohospodárskych plodinách.
Pokles medzinárodného obchodu s energiami
Obnoviteľné zdroje majú potenciál decentralizovať výrobu energie. V súčasnosti je stále ekonomicky výhodnejšie energiu dovážať, avšak túžba po energetickej sebestačnosti môže viesť k znižovaniu globálnej previazanosti.
Lepšie životné prostredie
Zníženie objemu medzinárodného obchodu sa pozitívne prejaví na našom okolí. Obmedzenie exportu a importu by obmedzilo dopravu. A tá sa rovná menším klimatickým zmenám.
Odklon od prechodu k demokratickým systémom
Ukazuje sa, že demokracia je menej efektívna, ako sa napríklad pred dvadsiatimi rokmi myslelo. Menej demokratické formy vlády sa ukazujú ako ekonomicky prospešnejšie, niektoré nové regionálne inštitúcie nahrádzajú činnosť tých medzinárodných. Ide napríklad o investičné fondy alebo fiškálne rady.
Kultúrne rozdiely ako náboženstvo a jazyk sa stanú kľúčovými
Svet čoraz viac upiera pozornosť na tému náboženstva, klimatických zmien či zadlženie.
Menové vojny
Krajiny začínajú používať meny ako zbrane, ktoré zraňujú medzinárodné trhy. Podľa MMF je od zavedenia eura 62 % devízových rezerv držaných v dolároch.
Rast ceny kapitálu
Zatiaľ čo globalizácia kapitál zlacňuje, jej koniec by znamenal pravý opak.
Nárast občianskych nepokojov
Koniec globalizácie by sa pravdepodobne prejavil v nárastom civilných nepokojov. Bariéry vývozu by znamenali rast chudoby v rozvíjajúcich sa krajinách, ktorá by bola spúšťačom občianskych nepokojov.
