oPeniazoch.sk, bloomberg Foto: thinkstock;YT/AKoesterreich;LSE
Jeho kniha je počtom strán len zlomkom Pikettyho bestselleru "Kapitál v 21. storočí." Tento 28 ročný ekonóm s detskou tvárou sa zameral na globálny kapitalizmus.
Gabriel Zucman je ekonóm na University of California-Berkeley. Stredobodom jeho záujmu sú daňové raje. Tvrdí, že ukrývajú až 7,6 bilióna dolárov, čo predstavuje asi 8 percent čistého finančného bohatstva na svete.
Vďaka svojej knihe "Skryté bohatstvo národov," ašpiruje Zucman na post Thomasa Pikettyho, ktorého opus obnovil vlani diskusiu o nerovnosti. Oba tituly sa odvolávajú na klasikov ekonómie, jeden na Karla Marxa, druhý na Adama Smitha. Meno francúzskeho ekonóma je na obálke uvedené hneď dvakrát. Piketty, ktorý bol Zucmanovým doktorandom, mu napísal aj do knihy úvodník.
"Skryté bohatstvo národov" by mohlo profitovať na politickej nálade USA, mohla by sa objaviť v knižniciach prezidentských kandidátov ako je Jeb Bush, Donald Trump a Bernie Sanders, ktorý otvorene hovoria o zneužívaní daňových úľav ultrabohatými.
"Takmer nikto v ekonómii nehovorí o daňových rajoch," povedal Zucman v rozhovore pre Bloomberg. "Ľudia si vytvorili spojitosť medzi daňovým únikom a rastúcou nerovnosťou, vidia, ako sa veľké spoločnosti a veľmi bohatí vyhýbajú plateniu daní, ale nechápu, ako to súvisí s dramatickým nárastom nerovnosti. Mojím želaním je, aby sa tomu venovala väčšia pozornosť."
Zuckman tvrdí, že ešte nikdy nebolo toľko bohatstva uloženého v daňových rajoch, ako je tomu dnes. Nech už je to firma Apple, ktorá si ošetruje miliardové zisky cez svoje malé írske pobočky, alebo francúzsky šéf kabinetu, ktorý pomocou tajných účtov podvádza na daniach. V prípade nadnárodných spoločností, ako to tvrdí Zucman, väčšina zahraničných ziskov nahlásených americkými spoločnosťami využívajú hŕstku daňových rajov. A v prípade jednotlivcov, sa odhaduje, že najmenej dva bilióny dolárov uložených v švajčiarskych bankách, nemajú jasného majiteľa, kvôli zdaňovaniu v domovských krajinách. Reformy majú pochybný výsledok. V roku 2009 sa skupina 20 národov zhodla, že vyhlási koniec bankového tajomstva. Od vtedy objem peňazí v Švajčiarsku, považovanom za srdce offshore daňových únikov, vzrástol o 18 percent.
Tieto Zucmanove výpočty sú konzervatívne, pretože nemôže brať do úvahy aktíva kam patrí umenie, šperky alebo nehnuteľnosti. Aj tak ale dokáže šokovať číslami. Napríklad, že daňové úniky jednotlivci stoja vlády 200 miliárd dolárov ročne. Alebo, že daňové raje, používané americkými nadnárodnými spoločnosťami stojí 130 miliárd dolírov ročne.
Zucman je jedným z niekoľkých mini-Pikettov, ktorí sa rozhodli skloňovať slovo nerovnosť. Pikketyho webové stránky parížskej ekonomickej školy uvádzajú viac ako tucet študentov, ktorých učil a ktorí dnes prednášajú v inštitúciách od univerzity v Chicago po London School of Economics.
"Gabrielova kniha je asi najlepšia kniha, ktorá kedy bola napísaná o daňových rajoch a o tom, čo môžeme ohľadom nich urobiť," vyjadril sa Piketty. "Myslím, že to dopĺňa veľmi pekne a silne moju knihu."
Zucman sa narodil a vyrastal v Paríži, kde získal aj vzdelanie. Potvrdil, že ho Piketty povzbudil upriamiť svoj záujem na dane a ich úlohu vo vytváraní nerovností. A výskum to nebol márny. Po celé roky sa ekonómovia dohadovali, aby odkryli tajomstvo šedej ekonomiky. Finančné záväzky na celom svete dôsledne predstihujú finančné aktíva priznané investormi o bilióny dolárov. Zucman pozbieral údaje centrálnych bánk z rôznych krajín, a zdalo sa, že už môže vykríknuť heuréka!. Tieto bilióny chýbali, pretože boli vo forme akcií podielových fondov začlenené do daňových rajov, a to predovšetkým v Luxembursku, Veľkom Kajmane a Írsku. Zucman sa dopracoval k teórii, že bohatí investori po celom svete použili svoje investície, často prostredníctvom švajčiarskych bankových účtov, aby dokázali skryť svoje bohatstvo.
Terčom drsnej kritiky je v Zucmanovej knihe predovšetkým Švajčiarsko. Práve táto krajina je zodpovedné za takmer jednu tretinu celkovej hodnoty ukrytého bohatstva. Zuckman odhaduje, že viac ako 30 percent bohatstva vo vlastníctve najbohatších ľudí v Afrike a Latinskej Amerike je v zahraničí. V Rusku to viac než 50 percent.
Čo teda radí urobiť? Zucman si myslí, že musí byť vytvorený ústredný celosvetový register vlastníkov svetového bohatstva, podobne ako sú rôzne registre pre realitné holdingy. Takáto databáza nemusí byť verejná, ale musí byť k dispozícii pre regulačné orgány. Vláda sa už nemôže spoliehať na "dobrú vôľu" bankárov pokiaľ ide o zdieľanie informácií, povedal Zucman. Firemný zdaniteľný zisk by sa mal rozdeliť medzi krajinami na základe skutočných faktorov, napríklad tam kde sú zrealizované predaje alebo kde sú v skutočnosti zamestnanci. Rovnako navrhuje vysoké pokuty, alebo sankcie uvalené na daňové raje, ktoré by reformy odmietli.
Potreba zastaviť vlnu daňových únikov a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam podľa neho už presahuje straty z príjmov pri konkrétnych prípadoch. "Ak sa významný podiel bohatých ľudí dokáže vyhnúť plateniu daní, a v prípade, že zvyšok populácie cíti, že dane nie sú vymáhané spravodlivo, potom aj ochota platiť dane zmizne."
