oPeniazoch.sk, NYTimes Foto:
Jedného teplého augustového večera som sedela v reštaurácii s tromi vysokoškolsky vzdelanými Ruskami. Chcela som sa ich opýtať na pár bežných otázok týkajúcich sa ich krajiny, ale rozhovor sa nakoniec vždy otočil na Spojené štáty.
"USA sa nás snažia obkľúčiť," tvrdila Kristina Donets s tým, že jej krajina "sa konečne dostala von z chaosu a Američanom sa to nepáči". Ja sama som pracovala v Moskve od roku 1997 a súčasné zmeny sú v mnohých ohľadoch pozitívne. Dobre to zhrnula jedna moja známa, ktorá hovorí, že "dnes už si nemusíme umývať staré igelitky". Jej malý plat sa od roku 1997 riadne zvýšil a mohla tak prvýkrát v živote ísť na dovolenku do zahraničia. Je tu ale aj temnejšie stránka zmien.
Ruská spoločnosť sa začína správať ako teenager, ktorý sa neustále prezerá v zrkadle, premýšľa len o sebe a neustále sa bráni proti domnelým útokom. Je to podobné, ako keď v Berlíne v dvadsiatych rokoch minulého storočia rástol pocit, že Nemci sú obete. Tento pocit bol tiež založený na údajnom nepriateľskom správaní sa iných a jeho najhlbšie korene pramenia z pocitu vlastnej dôležitosti. V Berlíne dvadsiatych rokov tak vývoj smeroval k nacizmu, v súčasnom Rusku sa cieľom podobných pocitov stáva rad subjektov od Ukrajiny cez homosexuálov, mliečne výrobky z Európy až po Spojené štáty.
Niektorí Rusi sa domnievajú, že ich krajina konečne povedala Spojeným štátom "nie". Za vzájomnú nevraživosťou týchto dvoch krajín samozrejme stojí historický vývoj daný aj ich rivalitou počas časov Sovietskeho zväzu. Kritickým bodom bolo tiež obdobie, kedy sa Spojené štáty viac angažovali vo svetovom dianí, ako napríklad pri bombardovaní Srbska v roku 1999 či počas invázie do Iraku. V súčasnosti je ale podľa Levada Analytical Center ruský postoj voči Spojeným štátom najhorší od pádu Sovietskeho zväzu, ku ktorému došlo pred 24 rokmi.
Protiamerické nálady môžu teraz rásť aj kvôli štátnej propagande, voči ktorej nie sú ani inak cynickí Rusi nijako zvlášť odolní. Ruské televízne kanály teraz vlastne vysielajú jedno a to isté. V podstate všetky problémy, ktorým Rusko dnes čelí, sú odrazom sporov s Američanmi. A takmer všetky domáce nepokoje sú vyvolané americkými tajnými službami. Lev Gudkov z Levada Analytical Center zhŕňa všeobecne rozšírený postoj nasledovne: "Amerika nás chce zničiť, ponížiť a vziať nám naše prírodné zdroje." Nikto sa ale podľa neho neobťažuje s vysvetľovaním, prečo by si to mali Spojené štáty skutočne želať.
Invázie na Krym rozdelila rad ruských priateľstiev i rodín. Gudkov hovorí, že on sám sa cítil ako "Žid v hitlerovskom Nemecku", keď protestoval proti. Má ale Kremeľ nejakú ucelenú stratégiu? Rad ruských liberálov, s ktorými som hovorila, tvrdí, že nie. Putin a jeho blízki sa podľa nich len potácajú od jednej krízy do druhej. Ako inak vysvetliť potrebný zákaz dovozu potravín zo zahraničia, ktorý zdvihol domácu infláciu? Alebo inváziu na Krym, ktorá ho zbavila veľkej časti turistov a Moskvu zaťažila značným objemom nových záväzkov?
Gudkov tvrdí, že silne negatívne postoje voči USA nie sú permanentným javom. Ide oveľa viac o problém samotných Rusov, než o odraz toho, ako sa Spojené štáty správajú. Otázkou ale stále zostáva, kam súčasný stav povedie. Alexander Jeremejev, ktorý v Moskve podniká v oblasti internetu, v súvislosti s tým hovorí: "Neustále sa musíme proti niekomu zjednocovať, proti USA, Európe, potom snáď aj proti syrom." Hovorí o tom, že zvažuje odchod z Ruska a dodáva: "Mám priateľov, ktorí tvrdia, že podnikanie v Rusku je veľmi dobré. Ale viete, čo majú všetci spoločné? Majú zahraničné pasy."
Autorkou je Sabrina Tavernisesept.
