Vážte si svoju prácu: Ponúkame vám miesto až do dôchodku, ale budete brať nadčasy zadarmo

, YahooFinance Foto: thinkstock

Je pondelok, 3 hodiny ráno. Eriko Fujita opúšťa kanceláriu IBM v Tokiu. Ponáhľa sa domov, aby sa osprchovala a pár hodín si pospala. O siedmej už musí byť opäť pri svojom pracovnom stole.

Asi takto vyzerá odvrátená strana života v IBM v Japonsku. Fujita, ktorej meno je kvôli zachovaniu anonymity zmenené, má len niečo vyše dvadsať rokov, ale už osem mesiacov trávi v práci priemerne 18 až 20 hodín denne. Vrátane sobôt a nedieľ. Jej pracovný čas určujú kolegovia programátori po celom svete, v rôznych časových pásmach.

"Nemáme ten druh pracovnej kultúry, že päť hodín a dovidenia," hovorí s pokrčením ramien. Zatiaľ čo jej harmonogram sa odvíja od konkrétneho projektu, hovorí, že typický pracovný deň u nej trvá asi 15 hodín. "Ja naozaj nemám na výber," hovorí Fujita. "Ak mám úlohu, ktorú dokážem dokončiť do ôsmich hodín, môžem odísť. Ak nie, musím zostať."

Situácia, akú Fujita opisuje nie je v Japonsku nič nezvyčajné. Prácou nadčas sa firmy snažia znížiť množstvo pracovnej sily. Asi 22 % japonských zamestnancov pracuje v priemere 50 hodín a viac každý týždeň, to je výrazne viac než 11 % v USA, a 6 % v Španielsku, vyplýva to z údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

Nadčasy sa stali závažným problémom spájaným s celým radom fyzických a duševných chorôb. Podľa japonského ministerstva zdravotníctva už zomrelo viac ako 100 pracovníkov z dôvodov súvisiacich s prácou. Šlo o mŕtvice, infarkty ale aj samovraždy, čo vyvolalo intenzívnejšie debaty o obmedzení množstva nadčasovej práce.

Ani Fujita to dlho nevydržala, nakoniec si musela vziať zobrať trojmesačné voľno. "Duševne som sa zrútila. Tvrdá práca a zlý spánok nie je dobrá kombinácia. Fyzicky a psychicky som tak vyčerpaná… Plakala som často bezdôvodne. Nevedel som si vysvetliť, prečo roním slzy."

Pre mnoho pracovníkov predstavujú nadčasy a "domáce úlohy" akt sebaobetovania, kde výkon spoločnosti závisí predovšetkým od jednotlivca. Táto lojalita pramení čiastočne z dobre zavedenej praxe celoživotného zamestnania. Ide o vzájomnú dohodu, na základe ktorej zamestnávatelia nebudú prepúšťať zamestnancov ani ak sa objavia ekonomické ťažkosti. Naopak, ani pracovníci by nemali dať výpoveď pred dosiahnutím dôchodkového veku. Takýto systém vytvoril silný zmysel pre akúsi sociálnu istotu. Vernosť medzi firmou a zamestnancom umožňuje podnikom investovať do vzdelávania zamestnancov, aby udržali a rozšírili zručnosti svojich pracovníkov. Ale niečo za niečo, zamestnanci za prácu nadčas nemôžu očakávať žiaden príplatok. Ale niektorí zamestnanci sa ocitnú v práci dlhší čas aj kvôli tomu, že firma zamestnáva menej pracovníkov a volí radšej dočasných, od sprostredkovateľov.

Naša Fujita nemá celoživotnú pracovnú zmluvu, ale ani tak nedostala zaplatené za prácu nadčas. Jej motiváciou je lojalita k svojim kolegom, nechce na nich presunúť bremeno svojej práce. To je bežný pocit, hovorí Hifumi Okunuki, prezident tokijského Všeobecného manažérskeho zväzu. Manažérom sa nakladá neprimerané množstvo práce, hovorí, a "robotníci majú pocit, že sa musia vzájomne chrániť a podporovať sa, preto sa snažia na práci podieľať všetci v rovnakej miere," vysvetľuje.

V snahe riešiť problematiku nadčasov, japonská vláda zaviedla niekoľko opatrení na obmedzenie nadmerného pracovného času. Jeden z plánov si vyžaduje, aby pracovníci mali najmenej päť dní platenej dovolenky za rok. Pre pracovníkov, ktorým preplácajú nadčasy, obmedzuje výšku náhrady zastropovaním výšky príjmu. Zástancovia tvrdia, že odmena by sa mala vyplácať za výkon a nie za počet odpracovaných hodín. Napriek tomu nie je jasné, aký vplyv by to malo, pretože motivácia pre prácu nadčas často nie je založená na financiách.

Odkedy sa Fujita vrátila z trojmesačného voľna, má už o niečo menej hektický pracovný rozvrh. Ale základná otázka nadčasov zostáva v japonskej pracovnej kultúre endemická. "Právna reforma je potrebná, ale to nestačí," hovorí Okunuki. "Musíme zmeniť firemnú kultúru tak, že spoločnosti nielen zakážu prácu nadčas, ale dokonca na konci dňa aj zamknú kanceláriu."

Hovorca japonskej divízie IBM neodpovedal na e-mail ohľadom práce nadčas vo firme.

Súvisiace články

Aktuálne správy