oPeniazoch.sk, TASR;ČTK;Reuters Foto: SITA
Šéf Euroskupiny Jeroen Dijsselbloem dostal vo štvrtok neskoro večer nové reformné návrhy zo strany Grécka tak, ako to vláda z Atén prisľúbila v snahe získať cez trvalý euroval tretí program finančnej pomoci vo výške 53,5 miliardy eur, aby sa vyhla štátnemu bankrotu a masovým výberom hotovosti z bánk a zotrvala v eurozóne. Oznámil to Dijsselbloemov hovorca Michel Reijns.
"Jeroen Dijsselbloem dostal nové návrhy Grécka. Je dôležité, aby ich inštitúcie (veritelia) zobrali do úvahy pri posudzovaní budúceho programu pomoci pre Atény," uviedol Reijns na svojom účte na Twitteri.
Reformné návrhy gréckej vlády boli zaslané trojke medzinárodných veriteľov Grécka – Európskej komisii, Európskej centrálnej banke (ECB) a Medzinárodnému menovému fondu (MMF).
Nové opatrenia vlády Alexisa Tsiprasa sa okrem iného týkajú zvýšenia daní pre spoločnosti lodiarskeho priemyslu a zrušenia daňových výnimiek pre grécke ostrovy a viaceré tovary a služby, čomu sa doteraz vláda bránila. Grécka vláda plánuje aj zvýšenie daňovej záťaže (daň z pridanej hodnoty) pre reštaurácie, zmeny v dôchodkovom systéme od októbra 2015 v podobe úspor jedného percenta HDP, posunutie hranice odchodu do dôchodku, zníženie výdavkov na obranu o 300 miliónov eur do konca roka 2016 a tiež jasný časový horizont pre privatizáciu štátnych spoločností.
Na oplátku chce Tsiprasov kabinet, aby veritelia preskúmali možnosti primárneho prebytku na obdobie najbližších štyroch rokov. Ďalšou z požiadaviek Atén je poskytnutie úveru vo výške 53,5 miliardy eur na krytie svojich finančných záväzkov do konca júna 2018.
Veritelia musia teraz urgentne zanalyzovať dokumenty o reformnom úsilí gréckej ľavicovej vlády. Ich názory budú sprostredkované ministrom financií eurozóny (Euroskupina), ktorí sa v sobotu v Bruseli stretnú na ďalšom mimoriadnom zasadnutí o Grécku. Následne sa v nedeľu uskutoční dvojsummit, čiže najskôr rokovanie lídrov 19-člennej eurozóny a vzápätí aj zasadnutie premiérov a prezidentov všetkých 28 členských štátov EÚ.
S týmito návrhmi na stole bude môcť trojka veriteľov posúdiť "výšku programu finančnej pomoci pre Grécko", uviedol nemenovaný diplomatický zdroj EÚ.
Grécka vláda už v stredu podala oficiálnu žiadosť eurozóne, hlavnému veriteľovi, o nový program finančnej pomoci rozložený na obdobie troch rokov. Jedná sa v poradí už o tretí záchranný program od roku 2010 výmenou za úspornú rozpočtovú politiku. Ak by ministri a lídri eurozóny najnovšiu žiadosť Grécka neohodnotili ako serióznu, nedeľňajší dvojsummit by sa mohol doslova premeniť na krízový summit.
Návrhy, ktoré vo štvrtok dostal šéf Euroskupiny, budú dnes zaslané na prehodnotenie a schválenie aj gréckemu parlamentu.
– Návrh počíta s 1 % primárnym rozpočtovým prebytkom na rok 2015 a o 2 % na rok 2016.
– DPH na reštaurácie a stravovanie bude 23 %, pre hotely iba 13 %, rovnako aj pre základné potraviny, ubytovanie, energie a vodu. Najnižšia šesťpercentoá sadzba bude vyhradená pre lieky, knihy a vstupenky do divadiel. Nová výška DPH by mala platiť od októbra. Zľava na DPH, ktorú uplatňujú grécke ostrovy, má skončiť. Vzťahovať sa bude len na tie najvzdialenejšie.
– Do konca roka 2016 snaha zrušiť výnimky z DPH pre grécke ostrovy.
– Tento rok majú vzrásť korporátnej dane a dane pre prepravné spoločnosti.
– Do konca roka 2019 majú byť postupne obmedzované niektoré penzijné benefity.
– Návrh zahŕňa okamžité zvýšenie dane z luxusu a zavedenie dane na televíznu reklamu.
– Do 4Q2015 má byť pripravený nový systém kolektívneho vyjednávania.
– Okamžite zrušiť predčasné odchody do dôchodku, prípadne sa majú tvrdo penalizovať.
– Vek pre odchod do dôchodku sa posúva na 67 rokov, pri splnení minima 40 odpracovaných rokov sa stanovuje už od 62 rokov.
– Od budúceho roka sa majú znižovať výdavky na obranu – v roku 2016 o 200 miliónov eur, v roku 2017 dokonca o dvojnásobok.
Podľa gréckych televíznych staníc vláda dokument s návrhom odoslala e-mailom šéfovi Euroskupiny, teda ministrovi financií krajín eurozóny. Balík reforiem, ktoré majú gréckemu štátu vyniesť alebo ušetriť okolo 12 miliárd eur. Podľa mediálnych špekulácií sa tak Tsipras po mesiacoch lavírovania, kedy si nechcel znepriateliť krajne ľavé krídlo svojej strany, nakoniec rozhodol pre záchranu Grécka v eurozóne a je ochotný riskovať rozpad svojej vlastnej strany. Niekoľko tisíc ľudí sa vo štvrtok zhromaždilo v centre Atén, aby demonštrovalo za zotrvanie Grécka v eurozóne. Na tradičnom zhromaždisku, na námestí Syntagma pod budovou gréckeho parlamentu, sa niesla pod heslom "Zostávame v Európe". Demonštrácia bola zorganizovaná pomocou internetových sociálnych sietí.Podľa gréckej štátnej televízie ERT manifestanti netajili obavy z toho, ako sa k vládnemu návrhu postavia partneri z eurozóny. Špekuluje sa, že od Grécka budú požadovať oveľa tvrdšie ekonomické opatrenia, než aké bude môcť existujúca vládna koalícia ľavicovej formácie SYRIZA a nacionalistických Nezávislých Grékov prijať."NIE od gréckeho ľudu sa nesmie zmeniť na ďalšie poníženie v podobe ÁNO, po ktorom bude nasledovať ďalšie finančné krematórium," povedal minister energetiky Panagiotis Lafazanis, vodca takzvanej Ľavé platformy. Tá je často tvorená bývalými komunistami, ktorí preferujú riadený bankrot, znárodnenie bánk a vyhlásenie novej meny.
Čo ak Tsipras neuspeje:
– Banky zostanú uzavreté aj po pondelku
– Bez pomoci ECB dôjdu vláde peniaze na výplaty
– Štátni zamestnanci dostanú dlhopisy namiesto výplaty
– Dlhopisy začnú fungovať ako paralelná mena
– Vláda začne opäť tlačiť drachmy
Priepasť medzi nekompromisným Berlínom a postkomunistickou ľavicou nazvala agentúra Bloomberg "plavbou medzi nemeckou Skyllou a postkomunistickou Charybdou". Či sa Aténam "udržateľnosť" dlhu, za ktorú sa včera prihováral už aj predseda Európskej rady Donald Tusk, podarí vyjednať, nebude jasné najmenej do nedele.
