oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Ako sa Grécko potáca smerom k bankrotu, firmám dochádza dych, píše agentúra Reuters. Prichádzajú o zákazky, vláda mešká s platbami a banky zasiahnuté odlivom vkladov nechcú požičiavať. Obávajú sa najhoršieho scenára, podľa ktorého vláda opustí eurozónu a bude platiť svoje účty zmenkami.
Keď sa vlani obnovili práce na stavbe štyroch spoplatnených diaľnic v Grécku za 6,5 miliardy eu, grécki i zahraniční podnikatelia sa tešili. Stavba diaľnic, z veľkej časti financovaná Európskou úniou, sa zastavila v roku 2010. Vlani však boli práce obnovené po tom, čo grécka vláda zaplatila časť pokuty dodávateľom za štvorročné meškanie.
Teraz práce opäť meškajú, pretože vyplatenie zvyšných peňazí zo záchranného programu bolo zmrazené, vláda použila svoju poslednú hotovosť na vyplatenie miezd vo verejnom sektore, dôchodkov a na obsluhu dlhu a nemá 230 miliónov eur, ktorými má prispieť na financovanie projektu, píše agentúra Reuters.
Celý projekt je tak znovu ohrozený. A to je len jedna z mnohých podnikateľských aktivít, ktorá má problémy kvôli neistote, ako dopadnú rokovania medzi Gréckom a jeho zahraničnými veriteľmi o uvoľnení zostávajúcich peňazí zo záchranného programu. "Ako krajina sa musíme pohybovať tak rýchlo, ako to je možné, aby sme našli dohodu, ktorá vyrieši problémy, ktorým čelia veľké a malé (infraštrukturne) projekty," uviedol šéf zväzu veľkých gréckych stavebných firiem Jorgos Sirianos.
Dodávatelia chcú platbu vopred
Pavlos Arnautis, ktorého firma dodáva gréckym nemocniciam zdravotnícky materiál z dovozu, čakal štyri mesiace na vyplatenie dlžných 1,3 milióna eur od štátu, čo je takmer toľko, koľko predstavovali tržby jeho firmy za celý minulý rok. Až do minulého roka mu čínski dodávatelia poskytovali úver na 30 až 60 dní. Teraz požadujú platbu v hotovosti vopred, pretože považujú obchodovanie s Gréckom za rizikové. Obáva sa najhoršieho scenára, podľa ktorého vláda opustí eurozónu a bude platiť svoje účty zmenkami, ktoré zahraniční dodávatelia nebudú prijímať. "Pokiaľ nebude dohoda a vláda sa rozhodne pre odchod Grécka z eurozóny, všetkých gréckych dovozcov to zničí," uvádza.
Grécky premiér Alexis Tsipras sa ujal funkcie na začiatku tohto roka a sľúbil podporiť ekonomiku tým, že zvráti roky trvajúce znižovanie miezd a nákladov, ktoré prispelo k jednej z najhorších ekonomických kríz. Premiér stále dúfa, že sa mu podarí do konca mesiaca prerokovať dohodu, ktorá zaistí krajine uvoľnenie peňazí a odvráti hrozbu bankrotu.
Ale aj keď sa dohodu podarí zabezpečiť a Grécko zostane členom eurozóny, mnoho firiem je tak poznačených rušením zmlúv, oneskorením platieb štátu a stabilným odlivom vkladov z bánk, že budú mať problémy s tým, aby vyrovnali doterajšie straty.
Podľa gréckeho zväzu maloobchodníkov každý deň skončí v krajine 59 podnikov a zanikne 613 pracovných miest. Uvádza tiež, že zhruba 95 percent žiadostí podnikov o pôžičky komerčné banky odmietnu. Mnoho malých a stredných firiem dokonca prestalo banky žiadať o úvery.
Vlani, kedy sa začal blížiť koniec záchranného programu v celkovej výške 240 miliárd eur, sa Grécku podarilo stabilizovať svoje financie a ekonomika sa vymanila zo šesť rokov trvajúce recesie. Mnoho firiem zažilo prvýkrát po dlhom čase stabilizáciu tržieb vďaka oživeniu domáceho dopytu.
Predčasné voľby zarazili oživenie
Od roku 2008 grécka ekonomika klesla o zhruba štvrtinu. Vlani však hrubý domáci produkt stúpol o 0,7 percenta. Oživenie sa ale koncom minulého roka začalo vytrácať, vtedajší premiér Antonis Samaras nedokázal získať podporu pre vládneho kandidáta na prezidenta, čo nakoniec viedlo k predčasným voľbám a priviedlo k moci ľavicovú vládu na čele s Tsiprasom.
Neistá budúcnosť zrýchlila odliv vkladov z gréckych bánk, ktoré tak nemajú prostriedky na poskytovanie úverov. Kvôli nedostatku hotovosti začal štát odkladať platby dodávateľom, čo len ďalej zhoršilo finančnú situáciu.
Spoločnosť Gaia Wines, ktorá ročne vyprodukuje 350 tisíc fliaš vína a vyváža 65 percent svojej produkcie do USA, Británie a ďalších 22 krajín, chcela v apríli začať predávať na Novom Zélande. Prvý klient však svoju objednávku za 4 000 eur zrušil. "Naše vína sú kvalitné. Ale ľudia dostali strach kvôli kríze. To je pochopiteľné," uvádza spolumajiteľ firmy Leon Karatsalos. Firma už čaká takmer rok na reakciu vlády na žiadosť o prístup k 150 tisíc eurám z európskych fondov na obnovu zariadení jedného zo svojich podnikov. Odpoveď mala prísť do januára, ale nikdy nedorazila, hovorí Karatsalos.
Podľa ekonómov a podnikateľov by najväčším príspevkom k oživeniu ekonomickej aktivity bolo, keby sa podarilo získať podporu pre infraštruktúrne projekty a rozbehnúť ich. Grécku však hrozí, že príde o peniaze z EÚ na spolufinancovanie menších infraštruktúrnych projektov z minulého programu EÚ, ak do konca tohto roka nenájde financie na svoj príspevok k týmto projektom, dodáva šéf gréckeho zväzu stavbárov Sirianos.
