oPeniazoch.sk, BBC;QZ; Foto: SITA
ECB si pravdepodobne v tomto týždni bude mädliť ruky. Štart kvantitatívneho uvoľňovania sa podaril a Frankfurt zatiaľ nemám problémy s odkupovaním vládnych dlhopisov z trhu. Súčasne prichádzajúce čísla potvrdzujú zlepšovanie ekonomických vyhliadok eurozóny.
Nemeckí zamestnanci v tomto roku môžu dostať pridané o viac ako 3 %, čo pri prakticky nulovej inflácii nie je vôbec málo. Aj preto sa dá očakávať, že nemecká ekonomika v tomto roku porastie o 1,5 %.
Deflácia v eurozóne povolila už v marci, miera nezamestnanosti mierne klesla, z 11,4 % vo februári na 11,3 % v marci. Spotrebiteľské ceny v marci klesli o 0,1 % v medziročnom porovnaní. Tlak na ceny smerom dolu prišiel z poklesu nákladov na energie.
Čísla naznačujú, že firmy sú stále viac ochotnejšie zvýšiť investície, čo podporiloa hlavne veľmi nízka cena ropy, výrazne slabšie euro ako hlavný podnet z Európskej centrálnej banky.
"Najnovšie údaje o inflácii v eurozóne a o nezamestnanosti hovoria, že sa podariloposunúť len veľmi málo, ale znížilo sa nebezpečenstvo dlhšieho obdobia deflácie v menovej únii. Nárast bol ťahaný výlučne vyššou infláciou potravín a energií. Niet pochýb o tom, že čiastočne odráža aj pokles eura počas mesiaca," povedal Jonathan Loynes, hlavný európsky ekonóm Capital Economics pre BBC.
Kým ECB o zvyšovaní sadzieb zatiaľ pravdepodobne ani neuvažuje, americký Fed sa ním zaoberá na každom zasadnutí menového výboru. "Možno očakávať, že výhody, ktoré pre investorov znamenalo kvantitatívne uvoľňovanie v USA v uplynulých 3-5 rokoch, budú v najbližších 3-5 rokoch na strane Európy," píše hlavný medzinárodný ekonóm Deutsche Bank Torsten Sløk vo svojom komentári.
Mario Draghi ale nemusí mať ešte vyhrané.
– Rast v eurozóne aj tak zostáva slabý a pri porovnaní s USA ekonomický výkon výrazne zaostáva za predkrízovými úrovňami. V túto chvíľu je ekonomika navyše nadopovaná dvoma mimoriadnymi stimulmi, ktoré pravdepodobne postupne vyprchajú. Jedným z nich je slabé euro, logický dôsledok politiky ECB, a druhým nízka cena ropy. Nezabúdajme na celý rad problémov ako je nepružný trh práce, negatívne demografické trendy, vysoké zdanenie práce a podobne, ktoré držia rast v eurozóne dlhodobo na uzde, pritom centrálna banka ich vyriešiť nedokáže
– ECB ešte môže mať problém s napĺňaním kvantitatívneho uvoľňovania. Skupovanie dlhopisov z trhov s relatívne nízkym verejným dlhom a plánovanými prebytkami rozpočtu (Nemecko) môže byť pre ECB s postupom času vyčerpávajúce.
– ECB môže mať napriek pozitívnemu vývoju ekonomiky úplne inú starosť. Grécky bankový sektor je závislý na ochote ECB navyšovať Aténam prístup k záchrannej likvidite (programu ELA). ECB tak v istom slova zmysle drží v gréckom spore prst na spúšti.
Počas dnešného obchodovania euro zostúpilo na štvortýždňové minimum 1,0561 dolára. "Predpokladané opätovné zrýchľovanie americkej ekonomiky by malo držať dolár pri sile," uviedli analytici JP Morgan Stanley. "Rozdiely vo výnosoch budú držať euro pod tlakom," dodali.
Európska centrálna banka (ECB) v rámci snahy o podporu ekonomiky eurozóny drží svoju základnú úrokovú sadzbu na rekordnom minime 0,05 percenta. Navyše do ekonomiky pumpuje peniaze prostredníctvom nákupov vládnych dlhopisov a ďalších cenných papierov. Tieto nákupy potom prispievajú k poklesu výnosov dlhopisov.
Pokračujúce uvoľňovanie menovej politiky v eurozóne je v ostrom kontraste s vývojom v Spojených štátoch. Americká centrálna banka (Fed) totiž nákupy vládnych dlhopisov už v minulom roku ukončila a teraz sa pripravuje na zvyšovanie úrokových sadzieb.
Voči doláru by mala vo svetle májových parlamentných volieb oslabovať aj britská libra. Z aktuálnych 1,46 dolára by mala klesnú na 1,39 dolára v júni.
