oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA
Smutné čísla nezamestnanosti v dvadsaťosmičke hlásili začiatkom tohto roka viac ako štyri milióny mladých ľudí do 25 rokov. Aj keď tieto údaje z oficiálneho zdroja dodávajú, že EÚ mieri správnym smerom, niektoré krajiny stále trpia dôsledkami hospodárskej krízy, ktorá tvrdo zasiahla Európu za posledných sedem rokov.
Kríza asi najviac zasiahla mladých ľudí. Kým celková miera nezamestnanosti v EÚ v januári 2015 dosiahla 9,8 percenta, pre osoby mladšie ako 25 rokov takmer 22 percent. Extrémne vysoká je v Španielsku a Grécku, každý druhý mladý človek je tam nezamestnaný. Ak tieto čísla porovnáme s nemeckou a rakúskou mládežou, na začiatku tohto roka to bolo 7,1 a 8,2 percenta, priepastný rozdiel ja očividný. Jedným zo spôsobov, ktorý by mohol v prípade mladých zafungovať, sú učebné odbory. Mnohí považujú v tomto smere Nemecko za zlatý štandard, čo bráni ostatným krajinám sfunkčniť vlastný obdobný systém?
Podľa internetových stránok Make It In Germany, čo je portál prevádzkovaný nemeckým Spolkovým ministerstvom hospodárstva a energetiky, nemecký učeň zvyčajne strávi tri alebo štyri dni v týždni školeniami v spoločnosti, zvyšok času dostáva "na odbornej škole teoretické základy k budúcej práci." Portál ďalej vysvetľuje, že vyučenie v Nemecku zvyčajne trvá dva až tri a pol roka, učni zarábajú okolo 650 eur mesačne vďaka "príspevkom na vzdelávanie". Potom, čo získajú výučný list, mnohí pokračujú na plný pracovný úväzok vo firme, ktorá ich naučila remeslu. Ak si vedú dobre, otvára sa ďalšia možnosť vzdelávania a manažérske pozície.
Učebné odbory majú široký záber, od zdravotníckeho personálu po výrobu. Podľa internetových stránok nemeckého Spolkového štatistického úradu (Destatis) "V roku 2013 uzavrelo v Nemecku zmluvu v rámci učňovského duálneho systému asi 525 300 mladistvých." Ale nie je všetko tak ružové. Destatis dospel k záveru, že na základe predbežných údajov, počet mladých ľudí, ktorí skutočne dokončili odbornú prípravu sa znížil o 4,3 percenta v porovnaní s rokom 2012.
Vlády jednotlivých krajín sú si dobre vedomé, že význam učňovského školstva by sa nemal podceňovať. Dokáže zabezpečiť plynulý prechod zo školy do pracovného života. Opäť príklad z Nemecka. Väzby medzi učňovským školstvom a nemeckou Mittelstand – malými a strednými podnikmi, ktoré sú považované za "chrbticu nemeckého priemyslu," dokazujú, ako dobre takýto systém môže fungovať.
Dva alebo tri roky štúdia, ale stoja nemalé peniaze. Mohlo by sa to na prvý pohľad zdať pridrahé, ale čísla ukazujú, že sú to dobre vynaložené peniaze. Vládne oddelenie pre podnikanie, inovácie a zručnosti vo Veľkej Británii odhaduje, že za každú libru, ktorú vláda investuje do učebných odborov, sa vráti späť do ekonomiky 28 libier. Bertie Stephens, generálny riaditeľ a spoluzakladateľ londýnskeho online start-upu Flubit, tvrdí, že učni, ktorých prijal, priniesli do firmy pridanú hodnotu. "Medzi učňami nájdete ľudí, ktorí chcú pracovať práve pre vás," tvrdí Stephens pre CNBC. Podľa jeho slov majú dostatočnú motiváciu a sú hladní po informáciách, chcú sa niečo naučiť. "Ak im umožníte s vami pracovať, môžete ich premeniť na členov vášho tímu, čo je pre vás ideálne. Ak máte neustály príliv učňov, za dva až tri roky máte založený základný tím ľudí, ktorí sa učili s vami, zžili sa s vami, rástli s vami, majú potrebné skúsenosti vďaka vám a robia pre vás," dodal.
To však vyžaduje, aby firma dokázala učňa "formovať". Aby mu bola schopná vštepiť špecifické kultúrne a pracovné postupy, čo je ďalší dôvod, prečo by sa tento druh vzdelania mal viac podporovať zo strany štátu. Ak si firma najme niekoho z inej spoločnosti či organizácie, niekoho, kto vyznáva iné hodnoty, alebo inú kultúru, bude ho musieť znova vzdelávať, aby zistil ako nová firma funguje a aký má rebríček hodnôt. Naopak učeň je v tomto smere ešte "nepoškvrnený", firma mu pomôže pochopiť svoje hodnoty, a zároveň má priestor uistiť sa, že sa hodí do jej radov. Na revanš dostáva od učňov obrovské množstvo lojality.
V britskom časopise HR sa minulý mesiac objavil článok, v ktorom sa píše, že bankový dom Barclays chystá vlastný program, v rámci ktorého chce nabrať 2000 mladých ľudí do učňovského vzdelávania. Barclays sa zaviazala zamestnať 2800 učňov do konca roka 2015. Ako môže finančná inštitúcia natoľko dôverovať takejto forme náboru? "Vy investujete do ich vzdelania, a ponúkate im kariéru… To samo o sebe vzbudzuje lojalitu, ktorú nie je možné získať náborom pracovníkov na otvorenom trhu," citoval postoj Barclays portál CNBC.
Na Slovensku chýbajú učni až v 39 odboroch. Najmä v stavebníctve, strojárstve, obuvníctve, ale aj potravinárskej a poľnohospodárskej výrobe. V odboroch, o ktoré nie je záujem sa snažia školy ponúknuť určité benefity v podobe zľavy na obedy, vodičského kurzu za zvýhodnenú cenu, či športových aktivít. V regiónoch s vysokou nezamestnanosťou malým počtom firiem sa ale veľa vymyslieť nedá. Užšia spolupráca medzi školami a firmami pri výbere zamestnancov je len sporadická, túto možnosť u nás využívajú predovšetkým väčšie zahraničné spoločnosti. Zamestnávatelia v našom regióne nechcú čerstvých absolventov. Ukázal to aj projekt Úradu vlády Odborné vzdelávanie a príprava pre trh práce, ktorý prvý krát zverejnil rebríček najlepších škôl z pohľadu firiem. Možno raz začne štát zisťovať a zverejňovať aj platy absolventov jednotlivých škôl, čo by možno pomohlo motivovať pri výbere budúceho povolania.
