Situáciu dlhodobo nezamestnaných by mal riešiť štát a zabezpečiť im prácu, ktorá je potrebná, ale nerobí sa, povedal pre TASR viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR Juraj Borgula.
Situáciu dlhodobo nezamestnaných by mal riešiť štát a zabezpečiť im prácu, ktorá je potrebná, ale nerobí sa, povedal pre TASR viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu SR Juraj Borgula.
"Pokiaľ chceme všeobecne riešiť dlhodobú nezamestnanosť, pre štát je tu jediná cesta – zamestnávať ľudí na práce, ktoré sú neziskové – čistiť kanalizáciu, kosiť trávu pri cestách, kde sme za posledné roky neurobili nič," domnieva sa. Priestor pre také práce vidí v štátnych podnikoch, ktoré spravujú štátne lesy, vodné zdroje, cesty. Poznamenal, že nejde o novinku, ale o opatrenie z 30. rokov minulého storočia, keď americká vláda takto dala prácu trom miliónom zo 17 miliónov nezamestnaných. Týmto spôsobom by sa podľa Borgulu mala vyriešiť otázka zamestnávania minimálne tretiny ľudí.
"Ak počúvame o 100-miliónovej sume, je to málo a taká suma nemá silu, aby niečím pohla. Pokiaľ štát na to peniaze nemá, tak potom si položme otázku, či je lepšie mať plateného a nezamestnaného človeka alebo plateného a zamestnaného s menším príplatkom za to, že robí niečo užitočné," doplnil Borgula.
Najväčším problémom slovenského trhu práce je vysoká dlhodobá nezamestnanosť, keď viac ako 205.000 ľudí je nezamestnaných viac než rok. Ďalej nízka aktivita, pokiaľ ide o tvorbu nových pracovných miest a zákony prísnejšie, než vyžaduje Európska únia, konštatoval tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták v pondelok (1.12.) na konferencii, ktorú zorganizoval Inštitút zamestnanosti.
"V časoch krízy sa zamestnávatelia naučili byť úspornejší a znižovali počet zamestnancov na určitú pracovnú činnosť. Celkový stav podnikateľského prostredia spôsobuje, že tvorba pracovných miest stagnuje," upozornil Hošták. Spôsobujú to podľa neho aj zhoršujúce sa právne predpisy, či už Zákonník práce alebo zákon o kolektívnom vyjednávaní, až 25 právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a prehnané implementácie európskeho zákonodarstva, čo podľa Hoštáka zvyšuje náklady firiem.
Podľa poradcu Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Jaroslava Šumného treba ku skupine nezamestnaných pripočítať aj ľudí s nízkymi zárobkami, ktorí majú problém uživiť rodinu. "Takto vznikajú politické aj ekonomické pnutia, čo na Slovensku vytvára nepriaznivé ekonomické prostredie," vysvetlil. Poukázal na to, že štátne nástroje na trhu práce sú len podporné, sociálne a nezamestnanosť nevyriešia.
Za posledné desaťročie, od vstupu Slovenska do Európskej únie, sa počet nezamestnaných pohyboval okolo 350.000 ročne. Podľa aktuálnych údajov Eurostatu patrí Slovensko medzi sedem krajín s najvyššou mierou nezamestnanosti, keď za nami sú také krajiny ako Taliansko, Portugalsko, Cyprus, Chorvátsko alebo Španielsko.
