Minister financií odmieta kritiku opozície, podľa ktorej vláda v návrhu rozpočtu viac ľuďom berie, ako im dáva. Konsoliduje sa Petra Kažimíra najmä na strane výdavkov a v príjmoch sa odstraňujú špekulatívne výnimky, sadzby sa nemenia.
Rozpočtové plány vlády na budúci rok nebudú stačiť ani na to, aby vykompenzovali tohtoročné zvoľnenie v konsolidačnom úsilí. Tvrdí to poslanec Ivan Mikloš, ktorý vystúpil v rozprave k návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky. Tento vývoj podľa neho pocítime najmä v rokoch 2016 a 2017, na ktoré je naplánované postupné znižovanie štrukturálneho deficitu až na nulu. Podľa Mikloša si totiž dodržanie týchto cieľov vyžiada vďaka tohtoročnému poľaveniu ďalšie významné škrty.
Kritiku k predloženému návrhu Mikloš smeroval najmä do niektorých konkrétnych oblastí, ktorých rozpočtovanie nepovažuje za seriózne. Jednou z nich je napríklad rozpočet v oblasti zdravotníctva, kde sa predpokladá vyrovnané hospodárenie nemocníc. "Toto považujem za nemiestny žart,“ vyhlásil v rámci rozpravy s tým, že vyrovnané hospodárenie nemocníc je za súčasných podmienok nereálne. Najmä ak výdavky zdravotných poisťovní na zdravotnú starostlivosť majú klesnúť o 3 % a rozpočet neobsahuje žiadne opatrenie na zníženie dlhu v zdravotníctve.
Za vypočítavosť zo strany rezortu financií považuje Mikloš aj rozpočtovanie tzv. rezervy na prípadný lepší vývoj daňových príjmov. Ide o čiastku 300 mil. eur, ktorá nie je viazaná na konkrétne výdavkové tituly. Využiť sa podľa ministerstva budú môcť vtedy, ak by bol výber daní lepší, ako je projektované. Podľa Mikloša je to však len jednoduchá finta ako sa vyhnúť prípadným problémom pri zostavovaní volebného rozpočtu na rok 2016. Verejný dlh sa totiž plánuje len tesne pod hranicou 55 % HDP a pri jej prípadnom prekročení by vláda musela v rozpočte zmraziť výdavky. Takto si podľa Mikloša vytvorila 300-miliónový vankúš, o ktorý by mohla rozpočet navýšiť, ak by takáto situácia nastala. Za nedôveryhodné považuje bývalý minister financií aj rozpočtovanie príjmov z dividend a taktiež príjmov z eurofondov.
Kritikou k návrhu rozpočtu však nešetria ani ďalší opoziční predstavitelia. Podpredseda KDH Miloš Moravčík upozorňuje, že konsolidácia je postavená z významnej časti na samosprávach. Tie majú byť dokonca podľa návrhu rozpočtu v prebytku, kým štát bude naďalej vykazovať deficit. "Je to nefér, pretože vláda je dlhodobo vo veľkom mínuse a väčšina samosprávy je naopak v pluse. Mnohé obce tak napríklad namiesto opravy chodníkov, budú musieť hromadiť peniaze na bankových účtoch,“ tvrdí.
Opozícia na rozdiel od vlády hovorí aj o zvyšovaní daňového zaťaženia. Kým minister financií Peter Kažimír tvrdí, že sadzby sa nezvyšujú a odstraňujú sa len špekulatívne výnimky z daňových zákonov, podľa Moravčíka sa tieto opatrenia odrazia v životnej úrovni ľudí. "Opatreniami, ktorými sa vláda chváli, dá ľuďom len 200 mil. eur, cez zvýšenie daní im však zoberie až 500 mil. eur,“ upozorňuje.
Mikloš bude vo svojom vystúpení v pléne Národnej rady SR pokračovať aj popoludní, keďže bolo prerušené obedňajšou prestávkou. Tá má pritom v parlamente v utorok netradične len jednu hodinu a rokovanie bude namiesto do 19:00 pokračovať o pol hodinu dlhšie. Navrhol to predseda parlamentu Peter Pellegrini. Dôvodom je podľa neho rozsiahly program schôdze a cieľ prerokovať všetky plánované body.
