oPeniazoch.sk, TASS, ČTK Foto: SITA;south-stream
Rusko oznámilo koniec plánovanej výstavby plynovodu South Stream, ktorý mal od budúceho roka dopravovať ruský plyn do strednej Európy, a vyhnúť sa pritom územiu Ukrajiny. Projekt za 40 miliárd dolárov je teda mŕtvy. Európska komisia aj Spojené štáty majú voči projektu vážne námietky, naopak najmä Maďarsko pod vedením premiéra Viktora Orbána o výstavbu veľmi stálo.
Putin v Ankare uviedol, že projekt nemôže pokračovať bez súhlasu Bulharska. Bulharská vláda už začiatkom júna na žiadosť Európskej komisie pozastavila prípravné práce na plynovode v reakcii na marcové pripojenie ukrajinského Krymu k Rusku. Brusel vtedy tiež poukázal na rozpor s nariadením, ktoré zakazuje, aby dodávatelia plynu mali kontrolu nad plynovodmi. Únii sa nepáči predstava, že by plynovod mal patriť Rusku, ktorého dôveryhodnosť u západných partnerov výrazne klesla. "Ak Európa nechce pokračovať s plynovodom South Stream, potom (projekt) pokračovať nebude," povedal Putin.
South Stream mal ruský plyn doviesť do strednej Európy cez Čierne more a Balkán, bez toho, aby prechádzal cez ukrajinské územie. Maďarsko, Rakúsko, Srbsko či Bulharsko South Stream vnímali ako spôsob zabezpečenia dodávky plynu v prípade narušenia tranzitu cez Ukrajinu, čo už Európa zažila pred ôsmimi rokmi a opäť pred piatimi rokmi. Putin Bulharsku odporučil, aby požadovalo od Európskej únii náhradu škôd spôsobených stornovaním výstavby. "Ak bolo Bulharsko zbavené možnosti správať sa ako suverénny štát, nech aspoň žiadajú od Európskej komisie peniaze za ušlý zisk. Len priame výnosy z tranzitu by bulharskej štátnej pokladnici priniesli ročne najmenej 400 miliónov eur," uviedol Putin.
Miller oznámil, že Rusko sa dohodlo s Tureckom na výstavbe podmorského plynovodu s kapacitou 63 miliárd kubických metrov ročne, teda rovnakú, pre akú bol projektovaný plynovod South Stream. Memorandum o výstavbe plynovodu, ktorý povedie cez Čierne more smerom k Turecku, podpísal dnes Gazprom s tureckou partnerskou spoločnosťou Botas.
Šéf Gazpromu tiež uviedol, že ruský monopolný vývozca znižuje cenu plynu pre tureckého odberateľa od januára budúceho roka o šesť percent. Ankara tak vraj bude za ruský plyn platiť cenu porovnateľnú s Nemeckom. Turecké ministerstvo energetiky ale dnes oznámilo, že sa bude usilovať o zľavu pätnásť percentnú. Pytačky Ruska v Turecku a vyššie ceny plynu pre Bulharsko a možno aj ďalšie krajiny sa dajú špekulatívne vnímať ako orientácia Ruska na iné ako európske trhy. "Budeme podporovať ďalšie trhy a Európa nebude dostávať, aspoň nie z Ruska. Sme presvedčení, že tento krok nespĺňa ekonomické záujmy Európy a poškodzuje našu spoluprácu. Ale taká je voľba našich európskych priateľov," povedal Putin. Európska komisia však bude pokračovať v rozhovoroch o plynovode9. decembra. V utorok to uviedol podpredseda EK Maroš Šefčovič. "Komisia usporiadala viacero stretnutí s cieľom nájsť riešenia pre tento projekt, ktoré budú v súlade s legislatívou EÚ,“ povedal Šefčovič. .
Na jeseň roku 2013, Európska komisia začala protimonopolné vyšetrovanie projektu South Stream s podozrením, že nespĺňa pravidlá tretieho energetického balíka EÚ. Ten vyžaduje, že polovica kapacity potrubia postavená za ruské peniaze musí byť vyhradená pre nezávislých dodávateľov, teda pre voľný tranzit lacného kaspického plynu do Európy nezávisle na Rusku.
Rusko preto neuznáva legitimitu použitia tretieho energetického balíčka v projekte plynovodu South Stream, že ťažba a transport nemôžu byť v rukách jediného majiteľa. Ak by Moskva súhlasila s návrhom EÚ, znamenalo by to, že Rusko de facto uzná legitimitu ultra-liberálnej regulácie.
Kremeľ je úpresvedčený, že ustanovenia na úplnú liberalizácie trhu s energiou vymysleli výhradne kvôli Gazpromu. Putin sa síce snažil lobovať za to, aby liberalizácie vnútorného trhu s energiou v EÚ platila len od konca ruských dopravných potrubí so zemným plynom, ale bez výsledku.
Dohoda o výstavbe plynovodu South Stream bola podpísaná v roku 2007, definitívne investičnú dohodu o projekte podpísal ruský plynárenský gigant Gazprom s európskymi partnermi v novembri 2012. Do tej doby Gazprom podpísal osobitne zmluvu s každou krajinou, cez ktorú, alebo do ktorej mal plynovod viesť (Bulharsko, Srbsko, Maďarsko, Grécko, Slovinsko, Rakúsko a Chorvátsko).
Plynovod budovalo medzinárodné konzorcium, do ktorého patrí Gazprom (50 % akcií), talianska Eni (20 %), nemecký Wintershall (15 %) a francúzska EDF (15 %). Na výstavbe suchozemských častí plynovodu sa mali podieľať aj miestne energetické spoločnosti. Náklady na projekt mali podľa odhadov predstavovať viac ako 15 miliárd eur.
Výstavba plynovodu začala 7. decembra 2012 na ruskom pobreží Čierneho mora. Z kompresorovej stanice Russkaja v meste Anapa v Krasnodarskom kraji mal plynovod viesť po dne Čierneho mora do stanice Galata pri bulharskej Varne, pokračovať cez balkánske krajiny a končiť v Travesía v severovýchodnom Taliansku pri hranici s Rakúskom a Slovinskom.
Dĺžka plynovodu mala dosiahnuť 2446 kilometrov, z toho 925 kilometrov po dne Čierneho mora v teritoriálnych vodách Ruska, Turecka a Bulharska, v maximálnej hĺbke 2 250 metrov. South Stream mal byť uvedený do prevádzky v druhej polovici roka 2015 s počiatočnou kapacitou 15,75 miliardy kubických metrov ročne. Do roku 2018 až 2019 mala preprava dosiahnuť plnú kapacitu 63 miliárd metrov kubických.
