oPeniazoch.sk, reuters Foto: SITA
Nemecká vláda má na stole dôvernú správu obchodnej komory, ktorá naliehavo varuje pred sankciami voči Rusku. EÚ má prestať s "konfrontačnou politikou".
Hlavné figúry nemeckého priemyslu sa zo všetkých síl snažia presvedčiť kancelárku Angelu Merkelovú, aby na Rusko neuvaľovala hospodárske sankcie kvôli anexii Krymu a podpore separatistov na východe Ukrajiny. Varujú, že by to mohlo mať negatívny dopad na nemecké firmy i celú ekonomiku Spolkovej republiky.
Dôverná správa vypracovaná nemecko – ruskou obchodnou komorou, ktorú vláda Angely Merkelovej dostala pred niekoľkými dňami, ukazuje, že si nemeckí podnikatelia robia veľké starosti o budúcnosť svojich zákaziek v Rusku. Zvlášť v súvislosti s blížiacimi sa prezidentskými voľbami na Ukrajine, ktorým sa Moskva snaží všemožne zabrániť. Sama kancelárka už naznačila, že ak sa voľby neuskutočnia, bude jej kabinet naliehať na sprísnenie sankcií.
V 200 stránkovom dokumente obchodnej komory, odoslanom 7. marca, sa tvrdí, že ukrajinská kríza na obchodovanie s Ruskom tvrdo dopadá už teraz. Nemeckí podnikatelia v ňom varujú pred ďalekosiahlymi dôsledkami, ak EÚ bude pokračovať v tlaku na Moskvu a konfrontačný politike. "Prehĺbenie sankcií by viedlo k tomu, že by ruské zákazky boli čím ďalej častejšie zverované domácim firmám, dôležité projekty by boli pozastavené alebo úplne zrušené a tamojší priemysel by sa vo zvýšenej miere obracal na svojich partnerov v Ázii, najmä na Čínu," píše sa v dokumente, ktorý priamo z nemeckej vlády získala agentúra Reuters.
Straty, ktoré by firmy z Nemecka a ďalších členských krajín EÚ utrpeli, napríklad ohľadom na veľkosť ich podielu na ruskom trhu, by boli "dlhodobé a s trvalými dôsledkami". Spôsobili by vraj "nenapraviteľné škody" na konkurencieschopnosti Nemecka. Sankcie by mali tiež za následok stratu pracovných miest a Rusko by navyše po firmách mohlo žiadať kompenzácie v súvislosti s neuskutočnenými zákazkami.
Previazanosť nemeckých a ruských firiem je veľká. Podľa niektorých expertov až príliš veľká. Na ruský trh preniklo okolo šesť tisíc veľkých i menších firiem zo Spolkovej republiky. Nemecko navyše dodávkami z Ruska kryje tretinu svojej spotreby zemného plynu. Posledné čísla hovoria o tom, že nemecký export do Ruska, ktoré je však až jedenástym najväčším obchodným partnerom Spolkovej republiky, poklesol počas prvých dvoch mesiacov tohto roka o šestnásť percent. S prvou fázou "miernych" sankcií vo forme zmrazenia kont ruských a ukrajinských prominentov a zákazu vycestovať do členských krajín Únie ale prišla EÚ až potom. Hodnotiť ich vplyv je teda zatiaľ predčasné.
Angela Merkelová má každopádne jasno. Opakovane varovala Kremeľ, že Berlín je so svojimi partnermi v EÚ pripravený uvaliť na Rusko oveľa rozsiahlejšie sankcie, za čo vzápätí čelila kritike bývalých sociálnodemokratických kancelára Gerharda Schrödera a Helmuta Schmidta.
Keď sa šéf Siemensu Joe Kaeser pred časom stretol s prezidentom Putinom, označil krízu na Ukrajine výrazom "krátkodobá turbulencia". Niečo také podľa neho nemôže ohroziť pevné puto s Ruskom. Minulý týždeň sa Kaeser vyjadril v tom zmysle, že svojich slov ľutuje. Zo "žiary reflektorov" sa radšej stiahli aj ďalšie špičky nemeckého biznisu. Namiesto toho za seba nechávajú pracovať lobistov. V čele tlakov na Merkelovú, aby nepripustila ranu pre nemecké hospodárstvo, stojí vplyvný Výbor pre ekonomické vzťahy s východnou Európou. Jeho posolstvo je jasné. Stret s Ruskom by ťažko postihol nielen Nemecko, ale aj krajiny južného krídla Európskej únie, ktoré sa len s ťažkosťami spamätávajú z najhoršej ekonomickej krízy od konca druhej svetovej vojny. Lobisti tvrdia, že by EÚ mohla ľahko skĺznuť do ďalšej krízy.
Na znamenie toho, že nemeckí podnikatelia chcú svoje dobré vzťahy s Ruskom zachovať, oznámili šéfovia energetického koncernu E.ON, maloobchodnej siete Metro a spoločnosti TUI, ktorá podniká v oblasti cestovného ruchu, že sa tento týždeň zúčastnia hospodárskej konferencie organizovanej Putinom v Petrohrade. Zástupcovia amerických firiem svoju účasť na konferencii odriekli. Biely dom totiž naznačil, že by podobný krok privítal s veľkou nevôľou. Príklad koncernu E.ON a ďalších naopak nasledovali zástupcovia niektorých francúzskych firiem. "Najmä v takto krízových obdobiach má obchodný dialóg na medzinárodnej úrovni veľký význam," vyhlasuje predseda Výboru pre ekonomické vzťahy s východnou Európou Eckhard Cordes.
Nemeckí podnikatelia majú obavy, že z prípadnej konfrontácie s Ruskom by v konečnom dôsledku profitovali hlavne americké firmy."Nesmieme zabudnúť na to, že debata o Rusku sa odohráva v kontexte hospodárskej súťaže medzi Európou a Amerikou," hovorí Heino Wiese, niekdajší popredný predstaviteľ nemeckej sociálnej demokracie blízky Schröderovi, ktorý teraz má v Berlíne firmu zaoberajúcu sa poradenstvom pre nemecké a ruské obchodné spoločnosti.
Wiese pripúšťa, že je "sympatizantom Ruska", v jeho kancelárii visí fotografia, na ktorej si potriasa rukou s Vladimirom Putinom. Poukazuje na to, že syn amerického viceprezidenta Joea Bidena sa čerstvo pridal do predstavenstva plynárenskej spoločnosti Burisma, ktorá má väzbu na zvrhnutého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča. To podľa neho dokazuje, ako veľmi Američania z tamojšej krízy profitujú."Spojené štáty majú veľký záujem na tom, aby Európa kupovala americký plyn," zdôrazňuje Heino Wiese.
