oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA
Najnižšia garantovaná mzda, ktorú aktuálne v referende Švajčiari odmietli, de facto existuje vo všetkých krajinách Európskej únie. Niekde jej výšku určujú vlády, inde vyplýva z vyjednávania medzi zamestnávateľmi a odborovými zväzmi. Naprieč úniou sa ale jej výška líši až jedenásťnásobne.
EÚ minimálnu úroveň platu presadzuje od roku 2012 ako poistku proti faktickej chudobe ľudí, ktorí síce sú zamestnaní, ale majú len veľmi nízke príjmy.
Podľa Jonathana Todda, hovorcu eurokomisára pre sociálnu problematiku Lászlóa Andora, všeobecne platí, že minimálna mzda by mala byť dostatočne vysoká, aby ľuďom v danej krajine zabezpečila zodpovedajúci príjem. Zároveň sa ale nemá blížiť priemernej mzde, pretože v takom prípade by sa najhoršie platení zamestnanci mohli stať pre zamestnávateľa "príliš drahými".
"Tá výška by mala byť nastavená v konzultáciách s odbormi a zamestnávateľmi a brať ohľad na špecifické podmienky jednotlivých členských krajín," poznamenal hovorca.
Z 28 členov únie má zákonom danú minimálnu mzdu 21 krajín. Priamo stanovená nie je vo Švédsku, Fínsku, Dánsku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku a na Cypre. Napríklad v škandinávskych krajinách síce nie je stanovená zákonom, tamojšia tradičná silná odborov ale fakticky zabezpečuje primeranú výšku platu kolektívnymi zmluvami. Inde sú mzdy definované rôzne pre jednotlivé odvetvia. Po rozšírení smerom na východ má ale teraz väčšina únie minimálnu úroveň platu danú rozhodnutím úradov. Veľké rozdiely, ktoré medzi členskými krajinami panujú vo výške minimálnej mzdy, sú tak dané nielen rozdielnym ekonomickým výkonom jednotlivých krajín, ale často aj politikou.
Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat tento rok v januári bola v EÚ najnižšia minimálna mzda v prepočte na spoločnú únijnú menu 174 eur v Bulharsku a najvyššia 1921 eur v Luxembursku. V porovnaní kúpnej sily sa síce tento jedenásťnásobný rozdiel znížil, ale napriek tomu si príjemca minimálnej mzdy v Luxembursku mohol kúpiť päťkrát viac, než človek s najnižším garantovaným platom v Rumunsku.
Švajčiari v nedeľňajšom referende jasne odmietli zavedenie minimálnej mzdy, ktorá mala byť s hodinovou sadzbou 22 švajčiarskych frankov (18 eur) najvyššia na svete. Vo Švajčiarsku inštitút minimálnej mzdy dosiaľ neexistuje, preto prišli odbory s návrhom na jej zavedenie a jej výšku určili na 4000 švajčiarskych frankov mesačne. Toľko vo Švajčiarsku zarába zhruba 90 percent všetkých zamestnancov. Minimálnu mesačnú mzdu menšiu ako 500 eur dostávali tento rok v januári ľudia v Bulharsku, Rumunsku, Litve, Lotyšsku, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, v Poľsku, v Chorvátsku, ale aj na Slovensku (352 eur).
Medzi 500 a 1000 eurami bol garantovaný najnižší plat v Portugalsku, Grécku, na Malte, v Španielsku a Slovinsku.
Nad 1000 eur bola v januári minimálna mzda vo Veľkej Británii, Francúzsku, Írsku, Holandsku, Belgicku a Luxembursku, uvádza Eurostat. Jeho údaje sú ale v prípade krajín mimo eurozóny čiastočne ovplyvnené prepočtom z národných mien na eurá.
Rozdiely v rámci EÚ pritom panujú aj pri porovnaní minimálnej a priemernej mzdy. Úroveň najnižšieho garantovaného platu sa v roku 2012 podľa európskych štatistík pohybovala medzi 30 percentami a polovicou priemernej mzdy pracovníkov v priemysle, stavebníctve či službách. Na polovici boli v Grécku a Slovinsku, vo Francúzsku a Luxembursku tento pomer predstavoval 47 percent. Menej ako 35 percent to bolo naopak nielen v prípade Slovenska, ale aj v Estónsku, Rumunsku a v Španielsku.
Trvajúca vysoká miera nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi, je pritom vecou, ktorá stále komplikuje pomaly začínajúce opätovné naštartovanie európskej ekonomiky po niekoľkých krízových rokoch. "Veľká Británia prvýkrát zaviedla minimálnu mzdu v roku 1999 a obišlo sa to úplne bez negatívneho vplyvu na zamestnanosť," odmieta podobné obavy hovorca komisie Todd.
