oPeniazoch.sk, reuters;napi;investicniweb Foto: SITA
Anonymné zdroje agentúry Reuters hovoria o tom, že ECB vážne uvažuje o znížení sadzieb, vrátane stiahnutie depozitnej sadzby do mínusu. Stalo by sa tak prvýkrát v histórii.
Európska centrálna banka pripravuje balík možných opatrení, o ktorých by mohla rozhodnúť na júnovom zasadnutí, vrátane zníženia všetkých sadzieb alebo nástrojov cielených na podporu poskytovania úverov malým a stredným firmám.
Balíček by ekonomike eurozóny mal poskytnúť určitú podporu, ale nebude mať tak silný efekt, aký by mohlo priniesť napríklad zavedenie programu kvantitatívneho uvoľňovania (QE). Júnové zníženie sadzieb je podľa jedného z nemenovaných zdrojov agentúry Reuters "viacmenej jasná vec". Kvôli poklesu pravdepodobnosti zavedenia QE v Európe začali klesať výnosy štátnych dlhopisov aj USA.
Druhý zdroj, ktorý si tiež želal zostať anonymný, dodáva: "ECB bude prvou centrálnou bankou, ktorá zníži depozitnú sadzbu do mínusu. To by malo pohnúť s menovým kurzom."
Spomínané dva zdroje hovoria o znížení 10 až 20 bázických bodov, a to pravdepodobne u všetkých troch sadzieb. Hlavná refinančná sadzba je v súčasnosti na 0,25 %. Podľa zdrojov tento krok oslabí menový kurz, ale ECB nemá žiadne kalkulácie ako veľmi euro spadne, ani to nie je jej cieľom.
ECB správu odmietla komentovať. Člen výkonného vedenia ECB Peter Praet medzitým nemeckému týždenníku Die Zeit povedal, že by centrálna banka mohla znížiť depozitnú sadzbu do záporu. Stať by sa tak vraj mohlo v rámci balíka nových opatrení, v ktorom môže byť aj ponuka cielených lacných úverov (LTRO) a nástroje, ktorá by mali vo výsledku postrčiť banky k poskytovaniu úverov.
Praet, však nepovažoval za pravdepodobné, že by šlo o uvoľnenie menovej politiky v americkom štýle. Len ak by sa ekonomické procesy zhoršili, teda ak by bolvýhľad inflácie horší, než sa očakávalo. Použitie v súčasnosti navrhnutých nástrojov je v súlade s možnými prostriedkami, ktoré spomenul Draghi vo svojej reči 24. apríla.
ECB chce teda prinútiť finančné inštitúcie, aby už prestali parkovať peniaze v centrálnej banke a začali ich požičiavať. "Avšak takéto riešenie zahŕňa riziko, že banky svoje zvýšené náklady kvôli negatívnym sadzbám prenesú na zákazníkov," povedal Yves Mersch, člen správnej rady ECB vlani v decembri.
Súčasne by banky dostali cielenú injekciu likvidity. ECB by sa posnažila, aby sa nové peniaze dostali vo forme úverov do reálnej ekonomiky a nezostali spať v bankách tak, ako tomu bolo koncom roka 2011 a začiatkom roka 2012, kedy ECB cez dve aukcie uvoľnila spolu viac ako 1000 miliárd eur úveru na trojročné obdobie, s úrokovou sadzbou jedno percento. Podľa Reuters by to aj tento krát mala byť splatnosť najmenej tri roky.
Ekonomiky eurozóny bojujú s vážnym problémom, keď malé a stredné podniky nedokážu získať úver. A práve tomu by chcela ECB pomôcť negatívnymi úrokovými sadzbami z vkladov a plánovanou injekciou likvidity. Mníchovský Süddeutsche Zeitung vlani koncom novembra napísal, že ECB by poskytnutý úver podmienila. Len tie banky by po ňom mohli siahnuť, ktoré by súhlasili s tým, že daný zdroj ponúknu vo forme úveru ďalej podnikom vo vopred zadefinovanom sektore hospodárstva.
Podľa ďalšieho scenára by ECB mohla začať s nákupom cenných papierov, ktorých podkladovým aktívom sú nesplatené bankové úvery (ABS).Podľa tejto konštrukcie by sa komerčné úvery malých a stredných podnikov v eurozóne „zdlhopisovali“ a ECB by za tieto dlhopisy nakúpila cenné papiere klasifikované ako dobré, teda tie ktoré sú podľa ratingových agentúr bezpečné. ECB už nejaký ten čas lobuje za to, aby sa zmiernili pravidlá pre finančné inštitúcie tak, aby mohli držať vo svojom portfóliu kvalitné ABS.
