oPeniazoch.sk, WSJ Foto: SITA
Väčšina investorov si je už vedomá toho, že dlhopisy sa stali oveľa rizikovejším aktívom. Chápu, že rastúce sadzby môžu prudko znížiť ich hodnotu aj hodnotu fondov, ktoré do nich investovali. Niektorí investori sa tak snaží nájsť stratégiu, ktorá by ich pred takýmto vývojom uchránila. Je tu ale niekoľko rizík, ktoré sa týkajú práve tých stratégií, ktoré investori najviac využívajú.
Konzervatívni investori sa zvyčajne vyhýbajú dlhopisom s dlhšou dobou splatnosti. U nich je totiž väčšie riziko strát spôsobených infláciou a rastúcimi sadzbami než u dlhopisov s kratšími dobami splatnosti. Fed sa však teraz pohybuje smerom k ukončeniu stimulácie ekonomiky a konvenčné múdrosti už neplatia tak často ako predtým. Najväčšie cenové riziko môžeme teraz očakávať v prípade dlhopisov s kratšou dobou splatnosti. Fed totiž obmedzuje nákupy vládnych dlhopisov a doteraz na to reagovali hlavne dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti. Teraz sa ale začína špekulovať o tom, kedy Fed zdvihne sadzby na kratšom konci výnosovej krivky.
Podľa očakávaní by Fed mohol prikročiť k zvýšeniu sadzieb už počas budúceho roka. Závisí to najmä od rýchlosti ekonomického oživenia. Aj zmena očakávania, vyvolaná napríklad dátami z trhu práce, ale môže prudko zdvihnúť výnosy dvojročných aj päťročných obligácií. To znamená, že ich ceny by spadli. Ceny dlhodobých dlhopisov by naopak mohli byť stabilné, či dokonca rásť. Trhy by sa totiž mohli domnievať, že zmena politiky Fedu doľahne negatívne na rast a zníži očakávanú infláciu.
K uvedenému môžeme pridať fakt, že dlhopisy s vysokým výnosom už neposkytujú takú obranu proti rastu sadzieb, ako tomu bolo predtým. Firmy s nižším ratingom musia totiž platiť vyššie úrokové náklady a v minulých rokoch tak ich dlhopisy vynášali 7 – 9 %. To predstavovalo veľkú rezervu proti volatilite, pretože takéto úrokové výnosy vyvažovali väčšinu cenových strát. V posledných rokoch sa ale investori na tento segment trhu húfne zamerali a úrokové výnosy klesli na 4 – 5 %. Kleslo tak aj zabezpečenie proti cenovým výkyvom a zvýšila sa citlivosť na zmenu sadzieb.
Problémom môžu byť aj dlhopisy municipalít, ktorých citlivosť na pohyb sadzieb sa môže s rastom sadzieb tiež zvyšovať. Tieto dlhopisy majú splatnosť pohybujúcu sa zvyčajne v rozmedzí 20 – 30 rokov. Všeobecne pritom platí, že čím dlhšia je doba splatnosti, tým väčšia je citlivosť na sadzby. Tieto dlhopisy sa navyše zvyčajne predávajú s tým, že emitent môže po desiatich rokoch prikročiť k ich predčasnému splateniu. Ak by sadzby mali klesnúť, tento krok by bol pre emitenta výhodný a dlhopisy by sa tak obchodovali v súlade s úrovňou výnosov desaťročných obligácií. Ak sa ale čaká, že sadzby porastú, nie je pravdepodobné, že by emitent dlhopisy splatil predčasne a trh preto požaduje vyššie výnosy zodpovedajúce dlhšej dobe splatnosti.
