Skutočne máme krízou za sebou, alebo nám stále hrozí rozpad eurozóny?

, CNBC;napi Foto:SITA

Európska ekonomika zdá sa už porazila dlhovú krízu, ktorá tu v ostatných rokoch hrozila zrútením eura. Ale práve tie prísne opatrenia na riadenie krízy vytvorili živnú pôdu pre ešte vážnejší problém, pre hospodársku a politickú katastrofu.

Môžu sa vyvesiť vlajky a začať písať pamäti. Eurozóna je po troch rokoch krízy, s hroziacim bankrotom spoločnej meny a vyvolaním novej svetovej krízy, konečne z toho najhoršieho vonku. Bruselské vedenie, francúzska, nemecká, talianska a španielska vláda, Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond môžu vyhlásiť, že úsilie o riešenie krízy, tak ako to v lete 2012 deklaroval aj prezident ECB, že Európska centrálna banka je pripravená všetkými možnými prostriedkami ochrániť euro, bolo nakoniec úspešné.

Špekulantov, ktorí hlásali kolaps eura sa podarilo poraziť, spracovanie celého príbehu už patrí do rúk historikom. "Vývoj na trhoch v posledných týždňoch dal jasne najavo, že veci sa vrátili späť do normálu,“ začína svoju analýzu Matthew Lynn, komentátor CNBC.  Problém je "len" v tom, že po tom, čo sa podarilo zvíťaziť nad finančnými problémami, sa teraz začína rozmáhať ozajstné európske ekonomické a politické peklo. Investori na trhu eurozónu nezničili, ale dlhodobejší sociálny konflikt to urobiť dokáže.

Temná minulosť
Na začiatku príbehu, v roku 2011 a 2012 sa zdalo, že existencia eura visí na vlásku. Finančné trhy neustále útočili na spoločnú európsku menu. Výnosy gréckych štátnych dlhopisov, z dôvodu rizika brutálneho splácania, vyskočili na 30 percent. Taliansko sa dostáva na hranicu platobnej neschopnosti, zabrániť sa tomu dá len potupným pádom vlády Silvia Berlusconiho. Španielsko bolo len krok od toho, aby po boku Grécka, Írska a Portugalska požiadalo EÚ a MMF o záchranný balíček. Kvôli vlaňajšiemu kolapsu Cypru hrozila vlna bankových krížom Európou. Bankrot sa nakoniec podarilo odvrátiť len vďaka konfiškácii časti miestnych bankových vkladov. Po celé roky sa vedúci  predstavitelia EÚ a MMF schádzali na svojich mimoriadnych zasadnutiach, kde do neskorých nočných hodín dohadovali s vládami problémových krajín podmienky poskytnutia nových balíkov pomoci.

Pekná súčasnosť
Ale v posledných týždňoch sa ukázali jasné známky fiškálnej konsolidácie. Päťročné výnosy talianskych a španielskych dlhopisov klesli na úroveň podobnú splatnosti amerických cenných papierov. Írsko sa vyslobodilo z finančného oddelenia intenzívnej starostlivosti a grécka vláda opäť vydala dlhopisy. MMF uvádza, že v centrálnych bankách rastie pomer devízových rezerv v eurách, čo je jasným znamením návratu dôvery v európsku menu. V poslednom štvrťroku 2013 sa tento index zvýšil z predchádzajúcich 24,1 percent na 24,4 percenta. Pri pohľade na silné euro v prvých troch mesiacoch tohto roka sa dá  očakávať pokračovanie nákupu eura. Signál vyslaný smerom k investorom je jasný. Budúcnosti sa báť nemusíte. Alebo inými slovami, netreba sa pripravovať na situáciu, že sa jedného pekného rána prebudíte a štáty sa vrátia k svojej drachme, líre a pesu. V dôsledku tejto istoty by bol zaujímavý aj nákup akcií spoločností kótovaných na burze v Európe, pretože sa tu nevytvára nezvládnuteľná situácia, kvôli ktorej by investori  museli svoje zmluvy podpísané pod jednou strechou v eurách otvoriť, len aby ich opätovne uzavreli v národnej mene.

Nepekná súčasnosť
Aby sa zabránilo finančnej kríze, muselo sa niečo obetovať. A to niečo malo hrozný sociálno – ekonomický rozmer. Priemerná miera nezamestnanosti v eurozóne je 11,9 percenta, čo znamená, že 19 miliónov ľudí je bez zamestnania. V Taliansku a Španielsku je toto číslo ešte vyššie – 13 percent, v Grécku dokonca šokujúce, viac ako 25 percent. Medzi mladými ľuďmi dosiahla nezamestnanosť 23,5 percenta, ale v krajinách, ktoré sú na tom najhoršie, si až polovica mladých nedokáže nájsť prácu. Naopak v USA a vo Veľkej Británii sa v posledných rokoch podarilo natoľko znížiť mieru nezamestnanosti, že centrálne banky už premýšľajú o zvyšovaní úrokových sadzieb.

Grécky minister financií Yannis Stournaras
Grécka ekonomika je o 25 percent nižšie ako pred krízou, a sotva vykazuje nejaké známky oživenia. Taliansky HDP dosahuje veľkosť ako mala krajina pred vstupom do eurozóny. Írsko vypadlo z elitného klubu veľmi bohatých krajín a na návrat, zdá sa, môže zabudnúť. Tieto krajiny utrpeli dlhodobé škody, z ktorých sa im možno už nikdy nepodarí vylízať. Jedna celá generácia Španielov a Talianov má  „šancu“, že sa nikdy k práci nedostane. Prieskumy ukazujú, že tí čo si do 25. roku života nedokážu prácu nájsť, už sa im to v živote nepodarí.

Bezvýchodisková budúcnosť
Na oživenie eurozóny by bol potrebný výrazný ekonomický rast. Taký, ako napríklad dosiahlo v poslednom štvrťroku Francúzsko, na úrovni 0,1 percenta, je smiešne málo. Ak chceme, aby sa v ostatných rokoch rozdrvená ekonomika opäť postavila na nohy a znížila sa nezamestnanosť, potrebujeme rast na úrovni troch až štyroch percent. Takýto zvrat sa ale očakávať nedá. Európa sa dostáva do pasce, v ktorej skončila už v roku 1930, kedy až chorobne lipla na zlatom štandarde. Vtedy sa národné meny mohli pohybovať len v úzkom rozmedzí medzi hornou a dolnou hranicou, kurzy mien tak boli stabilné. Nulový rast ale tento systém odsúdil k zániku. Výsledkom bola hlboká politická kríza, štrukturálna depresia, obrovská nezamestnanosť, emigrácie kvôli škrtom a obmedzeniam, ktoré len polarizovali spoločnosť. Spoločná Európa môže existovať do vtedy, kým jej občania s tým budú súhlasiť. Otázkou je, ako dlho.

Súvisiace články

Aktuálne správy