oPeniazoch.sk, WSJ Foto:SITA
Nemecká kancelárka Angela Merkelová v roku 2007 hovorila, že sa dá vyhnúť tomu, "čo môže byť pre ľudstvo katastrofou". Reagovala tak na rozhodnutie EÚ znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % a o 20 % zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na celkovom energetickom mixe. Tieto rozhodnutia možno nemajú žiadny rozhodujúci význam pre globálnu klímu, pre EÚ sú ale skutočnou pohromou.
Európa vytvorila monštrum a nevie, ako tohto "obnoviteľného" Frankensteina teraz skrotiť, píše The Wall Strett Journal.
Európska komisia minulý týždeň konštatovala, že Spojené štáty od roku 2005 znížili emisie CO2 o viac ako 12 %. Je to len o trochu menej, než predstavuje pokles emisií v Európe, ktorý dosiahol asi 14 %. V USA hral hlavnú úlohu plyn z alternatívnych ložísk. V Európe ale rastúce ceny energií a zvyšujúci sa cenový diferenciál medzi tunajšími cenami a cenami energií v USA vyvolávajú čoraz viac obáv na strane domácností i firiem. Medzi rokmi 2008 a 2012 vzrástla priemerná cena elektrickej energie pre priemyselných zákazníkov v Európe o 16,7 %, americké firmy ale platia o 2,3 % menej. Teraz sa tak ceny v USA nachádzajú o 45 % nižšie. Európska komisia pritom očakáva, že medzi rokmi 2011 a 2030 vzrastú reálne európske ceny elektrickej energie o 31 %. Spojené štáty naopak mieria do obdobia lacných energií.
EÚ tak teraz čelí veľkému problému. Snaží sa udržať smer, ale jej zápal je oveľa menší a snaží sa zbaviť tých najpálčivejších politík. Týka sa to napríklad podpory biomasy. Najväčší problém ale tkvie v jej cieľoch pre rok 2020. Na konci roka 2012 bolo v Európe asi 44 % svetových kapacít obnoviteľných zdrojov energie. Príliš vysoká podpora týchto zdrojov vedie teraz k tomu, že dodávka energie značne závisí od počasia.
Variabilné náklady sú u veterných a solárnych elektrární v podstate nulové. Dotovanie ich fixných nákladov ale zvyšuje riziká a znižuje návratnosť konvenčných zdrojov. Tie sú však potrebné na to, aby slúžili ako záloha pre alternatívne zdroje. John Constable z Renewable Energy Foundation pritom tvrdí, že dotácie veterných elektrární sú teraz tak vysoko, že ich majitelia zarábajú aj v rokoch s nízkym veterným prúdením. Konvenčné elektrárne musia svoje fixné náklady pokrývať predajom elektriny, keď ale fúka vietor, nie je po ich výstupe dopyt. Viditeľné je to hlavne u plynových elektrární. Tie teraz napríklad vo Veľkej Británii pokrývajú 29 % výroby elektrickej energie, zatiaľ čo pred štyrmi rokmi to bolo 50 %.
Európska komisia so žiadnym riešením neprichádza. Navrhuje iba, aby ciele stanovené pre obdobie po roku 2020 neboli pre jednotlivé krajiny únie záväzné. Zároveň odporúča "prístupy, ktoré sú viac trhové". Pre zvyšok sveta predstavuje vývoj v Európe významné poučenie. Čo sa týka jednostranných snáh o zníženie emisií a podporu obnoviteľných zdrojov, nie je dobré byť v čele pelotónu. Víťaz totiž prehráva. A prehráva skutočne veľa.
