oPeniazoch.sk, TASR
Tretí záchranný balík pre Grécko je údajne vo fáze príprav. Uviedol to dnes európsky internetový denník EUobserver s odvolaním sa na informácie, ktoré "unikli" z nemeckého ministerstva financií a ktoré uverejnil nemecký denník Der Spiegel.
Tretí záchranný balík pre Grécko je údajne vo fáze príprav. Uviedol to dnes európsky internetový denník EUobserver s odvolaním sa na informácie, ktoré „unikli“ z nemeckého ministerstva financií a ktoré uverejnil nemecký denník Der Spiegel. Tretí finančný balík pre Grécko by bol vo výške 10 až 20 miliárd eur.
Úvahy o ďalšom, v poradí už treťom balíku finančnej pomoci pre Grécko oživil aj nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, ktorý v dnešnom rozhovore pre časopis Wirtschaftswoche povedal, že zrejme bude nový program finančnej pomoci pre Atény, ale ako dodal, pôjde o oveľa menšiu pomoc než počas dvoch predchádzajúcich programov v súhrnnej výške 240 miliárd eur vo forme pôžičiek.
Diskusie o treťom záchrannom balíku pre Grécko viedli aj ministri financií EÚ (Ecofin) na minulotýždňovom stretnutí v Bruseli po tom, ako predstavitelia Trojky (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) zistili, že až sa v priebehu tohto roka ukončí súčasný program finančnej pomoci, nastane výpadok vo výške 15 miliárd eur vo financovaní Grécka.
EÚ je podľa uniknutých informácií z Berlína nespokojná s tempom gréckych reforiem. Atény podľa tohto zdroja budú musieť zrýchliť reformné úsilie, nakoľko doteraz bola vykonaná menej ako polovica schválených reformných opatrení.
Nová dohoda o reštrukturalizácii gréckeho dlhu, ktorú požaduje najmä Medzinárodný menový fond, však nie je súčasťou plánov nemeckej administratívy, pretože tento plán by ohrozil vlády krajín eurozóny podieľajúce sa na programe pomoci. Vrátane vlády v Nemecku, ktorého banky v súčasnosti držia na pleciach väčšinu gréckeho štátneho dlhu.
Grécka vláda je zo strany EÚ opakovane vyzývaná, aby posilnila reformy vedúce k znižovaniu rozpočtového deficitu. Grécko v tomto roku očakáva návrat hospodárskeho rastu, avšak štátny dlh na úrovni 176 percent HDP je stále príliš vysoký pre reálne oživenie hospodárstva krajiny.
