Slovákov od finančnej solidarity v EÚ odrádza vlastná ekonomická situácia

Diskusia 1  Zdroj: TASR

15. 9. 2012 - Hoci Slováci patria v Európskej únii medzi tých, ktorí členstvo v eurozóne vyzdvihujú najviac, ochota podieľať sa na finančnej pomoci iným krajinám v únii je u Slovákov naopak veľmi nízka.

Bratislava 15. septembra (TASR) - Hoci Slováci patria v Európskej únii medzi tých, ktorí členstvo v eurozóne vyzdvihujú najviac, ochota podieľať sa na finančnej pomoci iným krajinám v únii je u Slovákov naopak veľmi nízka. Spôsobuje to pocit vlastného materiálneho nedostatku i vyhlásenia politikov, myslí si sociologička Oľga Gyárfášová.

Na akúsi "rozpoltenosť" Slovákov upozorňuje prieskum Transatlantické trendy, ktorý v stredu (12.9.) prezentovala organizácia German Marshall Fund of the United States (GMF). Prieskum, zameraný aj na ekonomickú krízu, poukazuje na to, že 54 percent Slovákov pozitívne vníma členstvo v Európskej únii. Hoci je to iba tesná väčšina, je to najviac z 12 krajín Európskej únie, ktorých obyvatelia sa na tomto prieskume zúčastnili.

Ak ale ide o príspevky do "záchranného" fondu únie pre krajiny s rozpočtovými problémami, podpora takejto solidarity je jednoznačne u Slovákov najmenšia – schvaľuje ju iba 31 percent, oproti 60 percentám Rumunov či Švédov. Sociologička Gyárfášová je presvedčená, že za týmito číslami je potrebné vidieť sociálno-ekonomické faktory, ktoré ovplyvňujú bežný život väčšiny Slovákov.

"Pozitívny vzťah k eurozóne je daný tým, že vstup do únie znamenal pozitívne efekty pre našu ekonomiku, ktoré mohli cítiť aj obyčajní ľudia," povedala pre TASR Gyárfášová. Neveľká chuť byť solidárny zasa podľa nej vychádza skôr zo súčasnej situácie, ktorá je poznačená ekonomickou krízou.

Podľa prieskumu GMF až 83 percent Slovákov vníma dosah krízy na svoju finančnú situáciu. "Ľudia majú pocit, že sa majú horšie a sú presvedčení, že si už dosť odtrpeli, že sa už dosť uskromňovali," uviedla Gyárfášová. "Tieto hlasy sú ešte podporované a legitimizované aj názormi v politickým diskurze, ktoré sa hlasne pýtajú, prečo by sme mali my, chudobnejší, prispievať tým bohatším."

K nechuti podporovať pomoc krajinám s rozpočtovými problémami prispieva aj ďalší relevantný fakt v prieskume. Ten ukázal, že tak ako si 83 percent Slovákov myslí, že im kríza zhoršila život, rovnaké percento ľudí na Slovensku je presvedčených o tom, že náš ekonomický systém nie je spravodlivý a že z neho v dôsledku korupcie a klientelizmu profituje iba pár ľudí.

"Prevládajúci pocit, že rozdiely medzi ľuďmi sú nespravodlivé, lebo vznikajú pre nerovnosť šancí, iste prispieva k tomu, že vedomie a ochota k solidarite sa oslabuje," uviedla Gyárfášová.

UPOZORNENIE: TASR vydáva k správe zvukový záznam