oPeniazoch.sk, TASR
Bratislava 17. augusta (TASR) – Neočakávané výkyvy vo výkone ekonomík Európskej únie (EÚ) a ďalšie finančné problémy jej krajín môžu ohroziť naplnenie príjmov slovenského štátneho rozpočtu, prípadne zvýšiť jeho výdavkovú časť.
Podľa riaditeľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Igora Kissa je tak otázne, aký bude reálny vývoj príjmov a výdavkov rozpočtu na budúci rok. "Vzhľadom na polohu a vysokú ekonomickú závislosť Slovenska od zahraničného obchodu je potrebné brať do úvahy ekonomické vplyvy zahraničného trhu," povedal pre TASR Kiss.
Na neistú situáciu, v akej sa ekonomika EÚ nachádza, upozorňuje aj analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana. Kríza v eurozóne nie je podľa neho zďaleka vyriešená, pričom mnohé krajiny opäť čelia recesii. Hoci sa to SR zatiaľ netýka, riziko, že problémy preskočia aj na slovenské hospodárstvo, je vysoké. "Z tohto dôvodu by rozpočet mal obsahovať aj projekciu, ako sa jeho príjmy a výdavky budú vyvíjať, a čo vtedy spraví vláda, ak dôjde k výraznému zhoršeniu predikovaného vývoja," uviedol pre TASR Ďurana.
Dôležitým faktorom na strane príjmov štátu počas budúceho roka bude najmä plnohodnotný výber dodatočných finančných prostriedkov, s ktorými vláda počíta v rámci zavedenia aktuálnych noviel v sociálnom poistení a odvodoch. "Dôležité bude tiež plnohodnotné čerpanie štrukturálnych fondov, v ktorých tkvie vysoký potenciál rozvoja a finančnej pomoci, ktorú by bolo potrebné využívať naplno a ktorá poskytuje taktiež zdroj financovania," skonštatoval Kiss. V oblasti získavania európskych peňazí vidí zverejnené odhady ako rizikové, keďže naplánované čerpanie nemusí byť naplnené. To by viedlo k potrebe ďalšej konsolidácie.
V rámci takmer 630 miliónov eur, ktoré chce vláda získať najmä zvýšením sadzby dane z príjmov u právnických a fyzických osôb, vidí Kiss problém najmä v očakávanej daňovej optimalizácii firiem. Zvyšovanie daňového zaťaženia bolo totiž avizované už od apríla tohto roka, čo dalo podnikateľom dostatok času na "prípravu." Ideálnym riešením by tak bolo skôr znižovanie výdavkovej časti jednotlivých rozpočtových kapitol. Avšak s prihliadnutím na výdavky potrebné na chod a plnenie funkcií jednotlivých ministerstiev a okresanie výdavkov, ktoré nie sú celkom nevyhnutné.
