Nemecké firmy sú extrémne pesimistické a ich očakávania zvyšujú možnosť dlhšej recesie. Prepad ekonomiky zasiahne aj nás. Nižší dopyt po slovenskom exporte ako malá a otvorená ekonomika tvrdo pocítime.
Ekonomická aktivita v Nemecku prudko spomaľuje. Čo je horšie, negatívne vyhliadky očakávajú podnikatelia aj do najbližších mesiacov. Nie je preto vylúčené, že najsilnejšia európska ekonomika by mohla upadnúť do dlhšej recesie. Keďže Nemecká spolková republika je najväčším obchodným partnerom pre Slovensko, jej spomalenie tvrdo zasiahne aj našich podnikateľov a príjmy domácností.
Problémy na Rýne
Nemecko hlási pokles ekonomiky vo všetkých indikátoroch podnikateľskej nálady. Prepad hlásia kľúčové indexy Ifo aj ZEW a to naprieč všetkými výrobnými sektormi. Nové priemyselné objednávky poklesli dokonca na úroveň 93,8 bodu, čo je najmenej od roku 2013. Inými slovami s výnimkou krátkeho covidového obdobia je na tom hlavný ekonomický ťahúň Európskej únie najhoršie za poslednú dekádu. A to nie je dobrá správa ani pre Slovensko, ktoré je bytostne závislé na odbyte z Berlína.
Zo všetkých ukazovateľov zaznamenala mierny nárast jedine dôvera domácností, ktorá sa dostala z historicky nízkych čísel a dosiahla negatívnu hodnotu mínus 24,2 bodu. Na mimoriadne nízkych úrovniach sa pohybovala od jesene minulého roka, kedy dosiahla dno na úrovni mínus 42,8 bodu. Podľa makroekonomického analytika Stéphana Colliaca z francúzskej banky BNP Paribas nemecké domácnosti povzbudila spomaľujúca inflácia, ktorá sa postupne dostáva preč zo systému.
Tento príbeh potvrdzujú aj čísla. Inflácia klesla z vrcholu 11,6 percenta v októbri 2022 takmer o polovicu a dnes dosahuje „iba“ 6,3 percenta. Aj táto úroveň je stále vysoko nad dvojpercentnou hranicou, ktorú si stanovila Európska centrálna banka (ECB).
Rast cien spomaľuje najmä v potravinách alebo tovaroch dlhodobej spotreby, ale stále pretrváva v službách. Ako Slovákov, tak aj Nemcov minulý rok najviac potrápil práve prudký nárast cien potravín. Ten však spomalil z vrcholu 21,2 percenta v máji minulého roka na dnešných stále vysokých 14,5 percenta.
Hasenie inflácie tlmí aj ekonomiku
Pokles inflácie aj slabé ekonomické vyhliadky majú spoločného menovateľa – vysoké úrokové sadzby. Vlády po celom svete bojujú so strašiakom inflácie sprísňovaním finančnej politiky, najmä prostredníctvom zvyšovania úrokových sadzieb a predajom cenných papierov zo svojej súvahy. Podľa ekonomickej teórie by vyššie úroky by mali obmedziť dopyt a utlmiť tým ekonomickú aktivitu. To by zas malo ochladiť žeravé ceny.
Ako prvý začal s dvíhaním úrokových sadzieb americký Fed, ku ktorému sa neskôr pridala aj naša ECB. Tá ešte minulý rok držala základné úrokové sadzby na nule. Odvtedy ich dvihla už osemkrát a vytiahla ich až na úroveň štyroch percent. Ide o najvyššiu hodnotu od Veľkej finančnej krízy a Veľkej recesie z roku 2008. Očakáva sa pritom ešte minimálne jedno kolo sprísňovania monetárnej politiky. Hrozba poklesu ekonomiky sa tak stáva čoraz reálnejšou.
Podľa analytikov je práve preto v hre aj dlhšia recesia. Toto tvrdenie podporujú aj ďalšie dáta z Nemecka. Berlín hlási, že sa rast zamestnanosti zastavil a na prelome rokov Nemecko zažilo technickú recesiu, teda medzikvartálny pokles hrubého domáceho produktu. Všetky spomenuté indikátory hovoria o budúcich očakávaniach a žiaden z nich nevyzerá ružovo.
Vždy počúvajte trhy
Všetky tieto pochybnosti ešte podčiarkuje aktuálny vývoj na finančnom trhu. Podľa denníka Financial Times totiž investori do nemeckého dlhu zvyšujú svoje stávky, že zvýšenie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky zatlačí európsku ekonomiku do hlbšieho poklesu. Tento "ostro sledovaný indikátor recesie" podľa denníka totiž dosiahol najhoršiu hodnotu od roku 1992.
"Rozdiel medzi 2-ročnými a 10-ročnými výnosmi nemeckých dlhopisov, ktoré slúžia ako de facto referenčná hodnota pôžičiek eurozóny, dosiahol v utorok 31-ročné minimum mínus 87 bázických bodov. Trhy precenili v prospech ďalšieho rastu úrokových sadzieb napriek nedávnym signálom, že ekonomika eurozóny sa ochladzuje," uvádza Financial Times.
Kokteil inflácie a prudkého nárastu úrokových sadzieb zasiahne aj Slovákov. Okrem drahšieho financovania hypoték, lízingu a ďalších úverov navyše pocítime aj menší dopyt z Nemecka. Práve tam smeruje najväčšia časť slovenského exportu, najmä automobilov. Akékoľvek ochladenie u nášho kľúčového partnera bude znamenať pre malú a otvorenú ekonomiku, akou je Slovensko, prudký náraz a časom nárast nezamestnanosti.
