oPeniazoch.sk, ČTK
Pondelňajšie rozhodnutie krajín Európskej únie obmedziť ceny plynu podľa poľského premiéra Mateusza Morawieckého ukončí manipulácie trhu zo strany Ruska a ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom. Morawiecki to uviedol na Facebooku.
Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck zase podľa agentúry DPA poznamenal, že Berlín za obmedzenie cien mohol hlasovať vďaka bezpečnostným opatreniam, ktoré návrh obsahoval. Prijatie dohody ocenila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ako jediné s ňou nesúhlasí Maďarsko, podľa jeho ministra zahraničia Pétera Szijjártóa povedie k rastu cien.
„Na posledných stretnutiach v Bruseli sa našej väčšinovej koalícii podarilo prelomiť odpor – najmä zo strany Nemecka,“ uviedol Morawiecki. „To znamená koniec manipulácií trhu Ruskom a jeho firmou Gazprom,“ poznamenal tiež.
Zlomili nemecký odpor
V príspevku narážal okrem iného na to, že práve Nemecko sa proti dohode dlho stavalo. Berlín sa totiž obával o bezpečnosť dodávok v prípade zavedenia cenového stropu. Svetoví dodávatelia by potom podľa neho mohli predávať svoj plyn inde, napríklad na ázijských trhoch, kde by zaň dostali viac peňazí.
K zmene postoja podľa nemeckého ministra Habecka prispeli prijaté opatrenia. „Definovali sme mnoho nástrojov, ktoré výrazne znižujú riziko nezamýšľaného efektu,“ poznamenal na okraj ministerskej schôdzky v Bruseli. Mechanizmus by podľa neho automaticky prestal fungovať, napríklad ak by bolo potrebné časti firiem alebo obyvateľov nariadiť obmedzenie spotreby plynu.
"Vítam dnešnú dohodu v Rade pre energetiku o spoločnom nákupe, urýchlení povoľovania obnoviteľných zdrojov energie a o trhovom korekčnom mechanizme," uviedla von der Leyenová. "Tieto rozhodnutia umožnia EÚ efektívnejšie sa pripraviť na budúcu zimu a urýchliť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie," dodala.
Budapešť so stropom nesúhlasí
Szijjártó vyhlásil, že Budapešť je naďalej proti zavedeniu cenového stropu pri plyne, pretože to podľa nej povedie k zvýšeniu cien. Minister poznamenal, že EÚ by sa mala namiesto toho zamerať na výstavbu plynovodov a terminálov LNG a zároveň hľadať nové zdroje.
Dvadsaťsedmička dohodou, ktorú majú členské krajiny začať uplatňovať 15. februára, reaguje na prudký nárast cien plynu v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Tie v auguste šplhali až k cene 300 eur za megawatthodinu (MWh).
Krajiny EÚ počítajú s tým, že sa cenový strop automaticky aktivuje v prípade, že cena termínových kontraktov na kľúčovom virtuálnom trhu Title Transfer Facility (TTF) tri dni v rade prekročí 180 eur za MWh. Zároveň musí jej rozdiel oproti priemernej svetovej cene skvapalneného zemného plynu (LNG) predstavovať najmenej 35 eur.
Putin sa vyhráža Západu mrazom
Kremeľ krok únijných krajín považuje za neprijateľný a za útok na trhové ceny. Moskva už dopredu varovala, že ak EÚ cenový strop zavedie, zaplatia za to obyvatelia štátov podporujúcich toto opatrenie. Ruský prezident Vladimir Putin dokonca pohrozil zastavením dodávok energií a varoval, že Západ bude v zime mrznúť. Krajiny EÚ však tvrdia, že sú na tohtoročnú zimu pripravené.
Burzový operátor Intercontinental Exchange (ICE) v reakcii na dohodu posúdi, či môže naďalej riadne prevádzkovať obchodovanie na virtuálnom trhu s plynom Title Transfer Facility (TTF) z Holandska. ICE už minulý týždeň varoval, že v prípade schválenia plánu zváži presun svojho virtuálneho trhu pre obchodovanie s plynom mimo EÚ.
Rusko je po Saudskej Arábii druhým najväčším vývozcom ropy a najväčším vývozcom zemného plynu na svete. Ak by dodávky surovín zastavilo, pravdepodobne by to otriaslo svetovým trhom s energetickými surovinami, napísala už skôr agentúra Reuters. To by znamenalo, že by sa svetová ekonomika musela vysporiadať s ešte vyššími cenami ropy a plynu ako doteraz.
