Fico: Ak nebudeme na krízu pripravení, zvalcuje nás

Pridajte názor  Zdroj: TASR

30. 12. 2008 - TASR prináša druhú časť exkluzívneho rozhovoru s predsedom vlády SR Robertom Ficom. -Pán premiér, na Slovensku už o niekoľko dní nahradíme slovenskú korunu novou spoločnou európskou menou euro.

Bratislava 30. decembra (TASR) - TASR prináša druhú časť exkluzívneho rozhovoru s predsedom vlády SR Robertom Ficom.

-Pán premiér, na Slovensku už o niekoľko dní nahradíme slovenskú korunu novou spoločnou európskou menou euro. Aké prínosy od novej meny vláda očakáva a na čo si, naopak, bude dávať pozor?-

Niekedy musíte mať v politike aj šťastie a stalo sa to v našom prípade, pretože na jednej strane sme smutní z toho, aká hlboká finančná a hospodárska kríza ide celou Európou, ale v tomto veľkom nešťastí máme kus šťastia, že sme sa rozhodli nastaviť zavedenie eura práve od 1. januára 2009. Pretože sa veľmi jasne ukazuje, aký význam môže mať euro pre malú krajinu s otvorenou ekonomikou, akou je Slovensko. Pozrime sa, ako sa vyvíjajú meny okolitých štátov, pozrime sa na forint, na poľský zlotý, na oslabovanie českej koruny, ktorá je dnes historicky vo vzťahu k slovenskej korune dlhodobo najslabšia. Naviac sa ukazuje, že euro je veľmi príťažlivé pre investície. Kto by povedal, že budeme zrazu stáť na konci roka 2008 pred rozhodnutím podporiť deväťmiliardovú investíciu vo Volkswagene? Minister hospodárstva určite potvrdí ďalšie zaujímavé ponuky, ktoré prichádzajú, a toto všetko pripisujeme euru. Euro má jednoznačne pozitívny efekt pre Slovensko a slovenské hospodárstvo. Našou úlohou je zabezpečiť, aby bolo úspechom aj pre ľudí, pretože inak by to nemalo zmysel. My sme nezavádzali euro len preto, aby sa mali dobre podnikatelia a aby nám fungovala ekonomika, hoci je to veľmi podstatné, ale aby to zvládli aj ľudia. Preto dnes velebím všetkých, ktorí nám radili v roku 2006 pri zostavovaní vlády a pri zostavovaní vládneho programu, aby sme sa jednoznačne prihlásili k záväzku dotiahnuť euro k 1. januáru 2009. Dodám ešte aj to, že cítim takú miernu závisť najmä od susedov, ktorí by dnes veľmi privítali, ak by mohli byť na tej istej štartovacej čiare ako je Slovensko. Napríklad keď sme mali veľmi príjemnú pracovnú večeru s českým premiérom, pánom Topolánkom, už to bola úplne iná rétorika z českej strany ohľadne eura, ako to možno bolo pred siedmimi alebo ôsmimi mesiacmi. Čiže veľký úspech pre Slovensko, treba to veľmi jednoznačne povedať. Teraz iba ustrážme, aby nepoctiví ľudia nezneužívali euro tak, že budú niekde zvyšovať ceny a otravovať slovenskú verejnosť. Chcem sa ešte stretnúť so všetkými, ktorí sú aktívni pri kontrole cien, najmä tie fóra spotrebiteľov. Považujem tieto aktivity za mimoriadne užitočné. Viem, že je dosť nepríjemné objaviť sa niekde na čiernej listine reštaurácií alebo firiem, ktoré zdražujú, ale to je jediná cesta, ako to ustrážiť.

-Ako to bude s dodržiavaním maastrichtských kritérií, ktoré sme museli splniť, aby sme sa na euro kvalifikovali, po samotnom zavedení novej meny?-

My sa držíme princípu, pokiaľ ide o vládu, že budeme naďalej plniť maastrichtské kritériá. Aj ich musíme plniť. Rovnako som veľmi rád, že, ak mám správne informácie, sú iba štyri krajiny, ktoré znížili deficit rozpočtu a Slovensko patrí medzi tieto krajiny. Aby som bol presný, deficit na rok 2008 bude pravdepodobne 2,3 %, v roku 2009 by to malo byť 2,08 %. Iný je problém, ktorý sa týka Paktu rastu a stability, ktorý núti každý členský štát, aby znižoval deficit verejných financií každý rok o 0,5 percentuálneho bodu. Tu prijala Európska rada šalamúnske rozhodnutie, keď povedala, že síce je to veľmi dôležité, tento pakt mať, ale súčasne ak ho budeme teraz porušovať, nikomu to nebude vadiť. Najmä v rokoch 2009 a 2010. Lebo oprávnene sa obávame toho, čo v roku 2009 môže prísť. Budú krajiny, ktoré nebudú dodržiavať Pakt rastu a stability a budú zvyšovať deficity, aby si naakumulovali finančné prostriedky na podporu investícií, podporu hospodárskeho rastu. My ideme cestou miernejšej konsolidácie verejných financií ako sme pôvodne očakávali, ale stále sme krajina, ktorá znižuje deficit, čo vyvoláva veľké sympatie, ale aj veľkú dôveryhodnosť v radoch krajín Európskej únie.

-Slovenská republika vyzerá zatiaľ pomerne dobre chránená pred dopadmi svetovej finančnej a hospodárskej krízy, ale tie najvýraznejšie dopady sa očakávajú v budúcom roku. Ako konkrétne by sa to mohlo v našom hospodárstve prejaviť a čo vláda pripravuje proti týmto vplyvom?-

Nikto nie je chránený na 100 % a bola by veľká chyba, keby sme sa ukľudňovali, že nás kríza nejako obíde, že nás sa kríza nebude dotýkať. To nie je pravda. Buď bude mať krajina nástroje, ktoré jej zabezpečia, že budeme minimalizovať riziká krízy, alebo budeme nepripravení a kríza nás zvalcuje. Máme dva možné prístupy. Jeden prístup je, že to necháme všetko na prírodu, aby som použil taký najjednoduchší výraz. Jednoducho že trh to všetko nejako vyrieši. Áno, aj toto je prístup, ale tento prístup znamená, že prežijú doslova a do písmena len najsilnejší, najdravší ľudia, ktorí majú najostrejšie lakte a všetko ostatné ľahne popolom. Je potom druhý prístup, ktorý presadzujeme, a to je prístup veľmi aktívnej činnosti zo strany štátu v hospodárskej oblasti, sociálnej oblasti, v oblasti podpory hospodárskeho rastu. Tento prístup sa dnes považuje v Európskej únii za recept, ako prežiť krízu. Je to naozaj také zvláštne, keď sedíme na Európskej rade a sú tie neformálne stretnutia, najmä tie spoločné večere, sedí tam 27 premiérov a mnohých z nich poznám ako neuveriteľne konzervatívnych a liberálnych ľudí. Ja to rešpektujem, každý má právo na svoj politický názor. Ale dnes bez akýchkoľvek problémov počujete z úst týchto ľudí slová ako je znárodňovanie, regulácia, kontrola, etatizmus, aktívna úloha štátu. Či je to dôveryhodné alebo nie, to je teraz jedno. Fakt je, že všetci hovoria, že to je jediný recept. A naša výhoda na Slovensku je v tom, že my sme od roku 2006 túto politiku robili, hoci bola konjunktúra. Tu nebola žiadna kríza, ale my sme si povedali - ideme s aktívnou úlohou štátu. Budeme vstupovať do rokovaní o cenách, budeme jednoducho chrániť verejnosť pred tlakmi, ktoré spôsobujú zvyšovanie inflácie. Nás k tomu nútili aj prípravy na euro, pretože sme museli držať inflačné kritériá. Preto je Slovensko v určitom predstihu, lebo sme politiku, ktorú dnes ponúkajú ako recept, robili aktívne od roku 2006. Ako príklad za všetky uvediem rokovanie o cenách. Máme tu regulátora, ktorý o cenách rozhoduje. My do neho nezasahujeme ani nevstupujeme, ale pred tým, ako monopol podáva návrh na zvyšovanie cien, veľmi tvrdo s nimi rokujeme. Tvrdo je jemný výraz, ktorý teraz používam. Padajú tvrdé výrazy, naozaj sú to ostré výmeny, kde my argumentujeme, oni argumentujú. Ale dnes môžem skonštatovať, že ceny energií od roku 2006 sú na Slovensku vcelku stabilné. Dokonca v niektorých segmentoch sa vôbec nepohli. A sú to aj také symbolické veci, ktoré ako keby si verejnosť príliš neuvedomovala, ale my sme napríklad od roku 2006 nezdvihli diaľničné známky pre fyzické osoby ani o korunu. Som preto presvedčený, že Slovensko má východiská, ale nenahovárajme si, že sa nás kríza nedotkne. Aj nás kríza dobre prefacká. Určite nás prefacká, vidíme prvé signály. Riešime teraz napríklad problém so slovenským Cargom, s nákladnou železničnou dopravou. Už počúvam aj nejaké pohyby v podnikateľskom prostredí. Ale na druhej strane si myslím, že nikto nemôže vláde SR vyčítať pasivitu. Tých aktivít, ktoré teraz robíme, je veľmi veľa. Chcem poďakovať aj za prístup, ktorý banky zaujali vo vzťahu k tejto kríze a najmä chcem využiť tento priestor, aby som poďakoval sociálnym partnerom. Či sú to zamestnávatelia, zamestnanci