Vysoké dlhy by mohli „uväzniť“ krajiny s nízkym príjmom v chudobe

Priepasť medzi chudobnými a bohatými štátmi bude pretrvávať aj naďalej, a dokonca sa môže ešte prehĺbiť, ak sa nebude hľadať riešenie pre zvyšujúce sa dlhové zaťaženie rozvíjajúcich sa ekonomík s nízkymi príjmami. Vyplýva to zo štúdie úverovej poisťovacej spoločnosti Euler Hermes, ktorú zverejnila tento týždeň.
Krajiny na celom svete reagovali na pandémiu ochorenia COVID-19 a na hospodársku krízu, ktorú spôsobila, zvýšením výdavkov. Trajektórie ich dlhovej záťaže sa však odlišovali, keďže z ultranízkych úrokových sadzieb ťažili iba niektoré štáty, zistila štúdia Euler Hermes.
Pred desiatimi rokmi smerovalo zhruba 6 % z vládnych výdavkov v bohatých aj chudobných krajinách na úroky z ich verejného dlhu. Ale v prípade vyspelých ekonomík klesli náklady na tieto úroky v roku 2020 na zhruba 4 % z celkových výdavkov, zatiaľ čo v transformujúcich sa ekonomikách vzrástli na 7,3 % a v rozvojových krajinách s nízkymi príjmami stúpli až na 13,7 %.
Podľa odhadov Euler Hermes budú krajiny s nízkym príjmom potrebovať minimálne 450 miliárd USD (376,57 miliardy eur) na to, aby zintenzívnili svoju reakciu na ochorenie COVID-19 a zabránili dlhodobému poškodeniu svojich ekonomík.
„Pri absencii komplexného riešenia môže vysoké dlhové zaťaženie spôsobiť trvalé globálne rozdiely medzi bohatými a chudobnými krajinami,“ upozornila správa Euler Hermes.
Podľa autorov štúdie, aj keď medzinárodné spoločenstvo pravdepodobne pomôže krajinám, ktoré čelia ťažkostiam, komplexný „mechanizmus riešenia dlhov“ neočakávajú. Pripúšťajú však, že návrh tzv. „Novej dohody“ s Afrikou, v rámci ktorej by vyspelé štáty mohli zvýšiť pomoc tomuto kontinentu, ponúka životaschopné riešenie.
Cieľom tohto plánu je uvoľniť značné prostriedky vo výške 650 miliárd USD v rámci Medzinárodného menového fondu (MMF) na pomoc pre Afriku.
Spoločnosť Euler Hermes vytypovala krajiny, ktoré sú najzraniteľnejšie z hľadiska stúpajúceho štátneho dlhu.
Južná Afrika, India, Brazília a Pakistan sú jedny z najohrozenejších rozvíjajúcich sa krajín, hoci podľa Euler Hermes by mali byť schopné vyhnúť sa štátnemu bankrotu, pretože ich dlhy vlastnia väčšinou domáce spoločnosti a je možné predlžovať ich splatnosť.
Väčšie obavy vyvoláva Egypt, pretože 39 % jeho dlhu je v cudzích menách a platby splatné v rokoch 2021 a 2022 dosahujú 15 % jeho hrubého domáceho produktu (HDP).
Euler Hermes zaradil na zoznam zraniteľných krajín aj Irán, Keňu, Nigériu, Konžskú demokratickú republiku a veľkú časť Strednej Ázie.
Angola, ktorá v roku 2018 stratila prístup na medzinárodné trhy, má dohodu o dočasnom zmrazení platieb štátom skupiny G20 a rokuje s Čínou o znížení splátok dlhu.
Čína je teraz hlavným oficiálnym veriteľom rozvíjajúcich sa a rozvojových krajín, pričom až tretina z nich dlhuje Pekingu viac ako 5 % svojho HDP.

Súvisiace články

Aktuálne správy